Zajcev, Thorvald, Oswald

V pôvodnom zmysle slova znamená legenda nezvyčajný, obvykle vymyslený príbeh, ale ako prívlastok k nejakej osobe už označuje všeobecne známeho človeka, za ktorým stojí niečo mimoriadne. My sa budeme venovať obom prípadom, ktoré v konečnom dôsledku často súvisia.
V jednom z predchádzajúcich vydaní tohoto časopisu sa v článku Anatómia snipera spomenul pomerne známy súboj odstreľovačov, ktorý sa udial v decembri 1942 v Stalingrade. Hlavnými protagonistami príbehu boli Vasilij Zajcev na ruskej strane a plukovník SS Heinz Thorvald na nemeckej strane. Vasilij Zajcev vyšiel z tohoto súboja víťazne a bol dlho sovietskou propagandou oslavovaný ako hrdina.
Podľa niektorých zdrojov dosiahol Zajcev počas Stalingradskej operácie 149 potvrdených zásahov, podľa iných zase 232. Celkovo je tomuto ruskému sniperovi pripisovaných viac ako 400 potvrdených zásahov. Podobne ako veľa iných vynikajúcich sniperov aj Vasilij Zajcev získal svoje prvé skúsenosti pri love, v horách okolo rodného mesta Elininski na Urale. V armáde vzbudil prvýkrát pozornosť výkonom, pri ktorom sa mu podarilo v priebehu desiatich dní zlikvidovať približne štyridsať nepriateľských vojakov.
20. septembra 1942 prišiel s 284. pešou divíziou do Stalingradu a pridal sa k ostatným sniperom, ktorí už v tejto oblasti pôsobili. Ruiny mesta Stalingrad a pozičné vedenie bojov boli ideálnym pôsobiskom pre odstreľovačov a ich počet tu stále rástol. Do Stalingradu však nepresúvala sniperov iba Červená armáda. Ako sa sovietske velenie dozvedelo z výsluchu jedného zo zajatcov, do Stalingradu mal prísť aj plukovník SS Heinz Torvald, nemecké sniperské eso. Niekde na tomto mieste sa historické fakty začínajú rozpadať a nastupuje fikcia. Duel Thorvald-Zajcev opisuje napríklad v knihe Vojna potkanov (War of the Rats) spisovateľ David L. Robbins a hoci v tejto knihe vystupujú skutočné osoby, jedná sa len o jednu z mnohých fikcií. Väčšina osôb, ktorá v tejto knihe vystupuje, skutočne existovala a skutočne tak konala. Politruk Danilov mal skutočne na starosti propagandistickú kampaſ okolo Zajceva a bol zabitý pri návšteve Zajcevovho stanovišťa. Rovnako existovala aj Táſa Černová, ktorá sa dostala do milostného vzťahu so Zajcevom. Avšak so Zajcevovým protihráčom Thorvaldom už prichádzajú prvé problémy. Žiaden nemecký vojenský archív ani záznamy SS nemajú v evidencii meno Heinz Thorvald, jednoducho plukovník SS s týmto menom nikdy neexistoval. Zaujímavé je, že toto meno uvádzajú zdroje, ktoré sú už na prvý pohľad dôveryhodnejšie ako zdroje uvádzajúce meno Erwin König. Pritom Erwin König je skutočná osoba a má na konte 400 potvrdených zásahov. Existujú teda dve verzie toho, kto bol druhým účastníkom tohoto duelu – jedna sa odvoláva na neexistujúcu osobu, druhá na najvýkonnejšieho nemeckého odstreľovača.
Nejasnosti a problémy však pokračujú ďalej. Podľa ruských zdrojov najvýkonnejším sniperom bol v skutočnosti Nikolaj Jakovlevič Iljin so 494 potvrdenými zásahmi a Zajcevovi je priznaných 242 zásahov z bojov o Stalingrad. Značne rozpačito pôsobí aj samotný príbeh, ktorý je príliš naivný na to, aby bol pravdivý.
Triky s vystrkovaním helmy boli odhalené už počas prvej svetovej vojny. Prázdna prilba totiž pri zásahu vydáva výrazne iný zvuk ako prilba nasadená na hlave. Takže ak sniper zasiahol prázdnu prilbu, muselo mu byť hneď jasné, že sa jedná o návnadu, pomocou ktorej sa nepriateľ pokúšal zistiť jeho polohu. Okrem toho skúsený odstreľovač nikdy nevystrelí na cieľ, ak si nie je istý jeho identitou.
K tomu ho vedú minimálne dva dôvody. Prvým je priorita cieľov – najvyššiu prioritu má nepriateľský sniper, potom nasledujú pozorovatelia a dôstojníci, ďalej obsluha vojenskej techniky a dôležité zariadenia nepriateľa. Ak má dodržať túto prioritu, musí cieľ jednoznačne identifikovať. Druhým dôvodom je nutnosť zmeniť pozíciu po niekoľkých výstreloch, takže si nemôže dovoliť zbytočne ostreľovať ciele, ktoré nevie jednoznačne identifikovať.
Súboj ruského a nemeckého odstreľovača popisujú prakticky všetky pramene rovnako. Zajcev sa presunul na miesto, kde došlo k viacerým útokom na ruských sniperov, čo naznačovalo na prítomnosť Thorvalda (resp. Königa). Keď Zajcevovu pozíciu navštívil politruk Danilov, bol vďaka svojej neopatrnosti zasiahnutý. Následne strieľal nemecký sniper na rukavicu, ktorú vystrčil Zajcev, aby zistil smer streľby. Tretí výstrel sa odohral na druhý deſ a nemecký odstreľovač vystrelil na prilbu, ktorú dvihol jeho pozorovateľ Kulikov. Práve tento výstrel mal definitívne odhaliť presnú pozíciu nemeckého snipera a umožniť Zajcevovi zásah.
Ak by to bolo skutočne tak, potom sa musel Thorvald (König) dopustiť celej série chýb. Ak z uvedenej pozície zasiahol pred Zajcevovým príchodom dvoch iných ruských odstreľovačov, jeho posledný výstrel musel byť minimálne piaty z rovnakej pozície. A to je príliš veľa výstrelov z jednej a tej istej pozície, navyše ak cieľom sú práve nepriateľskí sniperi. Ak by z uvedenej pozície strieľal len na Danilova a rukavicu, tretí výstrel by už z tej pozície nevystrelil (V roku 1967 bývalému kapitánovi Wehrmachtu Hansovi Widhofnerovi v rozhovore potvrdili traja nemeckí sniperi - Hetzenauer, Allerberger, Wirnsberger - že na nepriateľského odstreľovača strieľali z jednej pozície jednu, maximálne dve rany).
Rovnako nepochopiteľné je to, že jeden z najskúsenejších nemeckých odstreľovačov strieľal na rukavicu a následne na prilbu. Výstrel na Danilova, čo je historicky potvrdený fakt, bol v súlade s taktikou – Danilov bol dôstojník, t.j. cieľ s druhou najvyššou prioritou. Avšak predmety ako rukavica alebo prilba sa v zozname cieľov vojenských sniperov nevyskytujú.
Je ďaleko pravdepodobnejšie, že k žiadnemu duelu medzi Zajcevom a nemeckým plukovníkom jednoducho nedošlo a celý príbeh je iba produkt ruskej propagandy. Zajcev bol vďaka svojím úspechom sledovaným mužom a bolo teda pochopiteľné, že ho nasadili na šéfa nemeckej sniperskej školy, ktorý prišiel do Stalingradu tlmiť ruských odstreľovačov. A samozrejme sa očakával úspech. Ako uvádzajú niektoré pramene, Zajcevovi v čase, keď údajne konečne zabodoval, nezostávalo už veľa času (iba niekoľko dní). K čomu nezostávalo veľa času, sa už nespomína, ale mohol to byť aj odchod do trestného oddielu, pretože v Sovietskom zväze sa v tom čase neúspechy veľmi netrpeli.
Časť príbehu, kde Zajcev vyslovene naivnými technikami odhaľuje pozíciu svojho protivníka, ktorý sa okrem iného správa akoby bol prvý deſ na fronte, je teda najskôr vymyslená. A to buď samotným Zajcevom, pre ktorého neúspech mohol znamenať rozsudok smrti, alebo samotnou ruskou propagandou. Podľa nej dosiahol Zajcev celkovo viac ako 400 potvrdených zásahov, ale presné číslo sa nikde neuvádza. Jeho kariéra skončila potom, ako bol oslepený mínou. Je možné, že k zraneniu došlo v rámci čistenia mínových polí, čo bol obľúbený šport trestných oddielov.
Nepravdivosť tvrdení o likvidácii nemeckého sniperského esa by súčasne mohla vysvetlením pre nejasnosti ohľadom identity Zajcevovho súpera, ktorým je raz Thorvald a inokedy zase König. Kým existencia Königa nikdy nebola spochybnená, Thorvald je spomínaný iba v niektorých verziách spomínaného duelu. Čo môže byť tiež jeden z nepriamych dôkazov o tom, že žiaden nemecký super-sniper nebol Zajcevom zastrelený. V prvej verzii mohol vystupovať König, ale ak jeho zabitie nebolo pravdivé, mohla byť táto verzia spochybnená tým, že König v skutočnosti zomrel v inom čase a na inom mieste. A tak sa nahradilo meno König menom Thorvald, ktoré nikde nefiguruje a preto jeho zabitie Zajcevom bude ťažšie vyvratiteľné. Zajcev v podstate mohol aj zabiť nejakého nemeckého vojaka, dokonca to mohol byť aj sniper, ale podľa všetkého to nebolo žiadne nemecké odstreľovačské eso. V tejto súvisloti je zaujímavý fakt, že práve ruské zdroje uvádzajú v zozname najúspešnejších sniperov druhej svetovej vojny tak meno König (400), ako aj meno Thorvald (cez 300).
Spomenutý príbeh inšpiroval filmových tvorcov, ktorí podľa neho nakrútili film Nepriateľ pred bránami a ktorý sa má dostať do kín koncom februára 2001. S rozpočtom 85 miliónov dolárov je to najdrahší film, aký bol zatiaľ v Európe nakrútený. Kým v Robbinsovej knihe Vojna potkanov sa Zajcevov súper volal Thorvald, v tomto filme sa bude pre zmenu zase volať König.
Druhá legenda, ktorej sa budeme venovať, je trochu iného charakteru. Kým v Stalingradskom príbehu je strelec jasný a pri obeti máme problémy s identifikáciou, príbeh druhý má naopak obeť jasnú a strelca zahaleného tajomstvom.
22. novembra 1963 bol zavraždený 35. prezident Spojených štátov, John Fitzgerald Kennedy, strelnou zbraſou z väčšej vzdialenosti a jediný potenciálny strelec, ktorý prichádzal do úvahy, bol Lee Harvey Oswald, neskôr zabitý Jackom Rubym. Nebudeme rozširovať zoznam rozličných konšpiračných teórií, ale pozrieme sa na tento prípad, ktorý nebol doposiaľ uspokojivo vyriešený, zo streleckého aspektu.
Akustická analýza tzv. Zapruderovho filmu, na ktorom bol celý priebeh atentátu zosnímaný, indikovala päť sonických pulzov v rozpätí 7.91sekúnd, ktoré boli s pravdepodobnosťou na 95% označené ako výstrely. Intervaly medzi jednotlivými pulzmi boli 1.57 sekundy, 1.05 sekundy, 4.83 sekundy a 0.46 sekundy. Analýzou echa sa dospelo k záveru, že posledný výstrel prišiel z iného miesta ako predchádzajúce tri (druhý sonický pulz vyšetrujúca komisia neuznala ako výstrel).
Krátko po atentáte bol zadržaný ako podozrivý Lee Harvey Oswald a vzápätí sa našla aj zbraſ, s ktorou mal strieľať na Kennedyho. Polícia zaistila pušku Mannlicher-Carcano, model 91/38 v kalibri 6.5mm s výrobným číslom C2766, používanú v minulosti talianskou armádou, vybavenú puškohľadom so štvornásobným zväčšením. V komore sa nachádzal ešte jeden náboj 6,5x52 Carcano od firmy Westen Cartridge Co., s váhou strely 160gr (10.4g) a úsťovou rýchlosťou 660m/s. Neskôr boli nájdené na 6. poschodí budovy školského skladu, v ktorom bola nájdená aj zbraſ, tri nábojnice, ktoré ako potvrdila expertíza, boli vystrelené z nájdenej pušky.
Rovnako sa našla aj jedna strela, prakticky nepoškodená, ktorá uviazla v nohe postreleného guvernéra Connallyho (zostatková hmotnosť 158.6 gr) a dva fragmenty z druhej strely (s hmotnosťou 44.6gr a 21.0gr), ktoré boli nájdené v prednej časti vozidla. Okrem toho bol u Oswalda nájdený nabitý revolver Smith & Wesson v kalibri .38 Special.
Počas streľby sa prezidentova limuzína pohybovala rýchlosťou 18km/h (5m/s) a bola vzdialená od okna, z ktorého mal Oswald strieľať 81 metrov. Prezident bol streľbou zranený na hlave, hornej časti chrbta a prednej časti krku. Guvernér Connally mal zasiahnuté ľavé rameno, ľavé zápästie a pravé stehno.
Na prvý pohľad sa jednalo vzhľadom na malú vzdialenosť o ľahkú streleckú situáciu , avšak cieľ sa pohyboval rýchlosťou 5m/s, takže kým strela dorazila do cieľa, ten sa posunul o 61 cm. Na druhej strane situáciu strelca zjednodušovalo jeho postavenie voči dráhe pohybu, v dôsledku čoho bol relatívny pohyb cieľa vďaka uhlu streľby výrazne menší. Ako sa neskôr zhodla väčšina expertov, aj strelec bez zvláštneho výcviku bol schopný za týchto okolností spoľahlivo zasiahnuť na túto vzdialenosť svoj cieľ.
Vychádzajúc z týchto základných faktov bol za strelca označený celkom pochopiteľne Lee Harvey Oswald. Výsledky prvého vyšetrovania priniesla tzv. Warrenova správa. V roku 1978 sa prípad znovu prešetroval a výsledky boli zhrnuté v tzv. správe HSCA (House Select Committee on Assassinations). Obe správy okrem horeuvedených faktov potvrdili aj viacero nezrovnalostí.
Najviac otázok sa vynorilo okolo samotnej streľby. Akustická analýza indikovala štyri sonické pulzy, ktorých zdroj podľa rozboru echa a rekonštrukcie streľby bol na 6. poschodí skladu učebníc, t.j. na mieste, odkiaľ mal strieľať Oswald. Piaty sonický pulz prišiel z iného miesta, ktoré nebolo možné presnejšie identifikovať. Avšak nielenže sa našli iba tri nábojnice, ale ani ten najlepší strelec nebol schopný vystreliť dve mierené rany v intervale 1.05 sekundy. Sonický pulz, ktorý prišiel 1.05 sekundy po predchádzajúcom, nebol z tohoto dôvodu uznaný ako výstrel.
Ale aj verzia s troma výstrelmi od jedného strelca je deravá. Po atentáte sa mnoho nadšencov streľby pokúsilo zopakovať Oswaldov výkon, ale nikomu sa to nepodarilo. Rany nasledovali stále príliš rýchlo za sebou na to, aby bolo možné s zasiahnuť cieľ akým bol JFK na vzdialenosť 81 metrov, navyše v pohybe. Uvedená kadencia sa dá dosiahnuť, nie však pri mierenej streľbe.
Oswald (ak to vôbec bol Oswald, kto strieľal) s vysokou pravdepodobnosťou skutočne strieľal na prezidenta, ale minimálne jeden výstrel minul. Dôvodom mohla byť napríklad snaha viacerými výstrelmi zabezpečiť krytie iného výstrelu alebo výstrelov.
Ďalšie otázniky sa objavujú okolo zranení Kennedyho a Connalyho. Podľa jednej z teórií mala Kennedyho zranenia na chrbte a krku rovnako ako všetky Connallyho zranenia spôsobiť jediná strela, ktorá vďaka mimoriadnej dráhe, po ktorej by sa v takom prípade musela pohybovať, dostala prívlastok ‘magická’. Jednalo sa o strelu, ktorá bola nájdená v Connallyho stehne. Ako ukazuje obrázok, skutočne sa pohybovala dosť neobvyklým spôsobom.

Image

Dosť rozporuplne v oficiálnych teóriách pôsobí vysvetlenie vzniku zranení vzhľadom k smeru streľby a samotnej dráhy strely. Zásah Kennedyho chrbta rovnako ako Connallyho zranenia sú pripisované Oswaldovi, hoci už na prvý pohľad je jasné, že strela zasiahla Kennedyho z opačnej strany ako strieľal Oswald. Podobne je to aj so zásahom do Kennedyho hlavy, kde všetko nasvedčuje tomu, že zásah prišiel spredu a nie zozadu. Naproti tomu poloha zranení guvernéra Connalyho je v súlade s polohou, odkiaľ Oswald strieľal.
Spomenutá strela však nebola magická iba vďaka svojej dráhe, ale aj vďaka metamorfózam, ktoré ju v priebehu času postihli. Prvá fotografia tzv. magickej strely je z Warrenovej správy vypracovanej v roku 1964, druhá fotografia je zo správy HSCA z roku 1978. Už na prvý pohľad sa tieto dve strely líšia, a to nielen poškodením v prednej časti (žiadna fotografia vo Warrenovej správe neuvádza pohľad, v ktorom by bolo vidieť toto poškodenie). Aj keď je to nepravdepodobné, spomenutý markant mohol pribudnúť pri neopatrnej manipulácii so strelou. K niečomu takému však nemohlo dôjsť v prípade ďalšej odlišnosti, ktorou je počet drážok na strele. Kým v prípade prvej fotografie je ich počet šesť, v prípade druhej fotografie sú iba štyri. A Oswaldova puška mala počet drážok štyri.
V takom prípade však strela, ktorú mala k dispozícii Warrenova komisia, nemohla byť vystrelená z Oswaldovej zbrane. Pravdepodobne časom sa na tento problém prišlo a preto bola vymenená za strelu, ktorá zodpovedala, resp. bola priamo vypálená z tejto zbrane.
Takto by sa v pochybnostiach dalo pokračovať ďalej a konečným výsledkom by bolo konštatovanie, že ak to bol komplot, bol to veľmi zle zaranžovaný komplot. A ak sa veci skutočne udiali tak, ako ich opisujú oficiálne teórie, tak to bol z hľadiska pravdepodobnosti veľmi neobvyklý prípad. Konečnú odpoveď by sme sa dnes nemali mať problém dozvedieť, pretože veda a hlavne výpočtová technika postúpila tak ďaleko, že z dôkazových materiálov (hlavne zo Zapruderovho filmu) nie je problém vytvoriť virtuálny model, v ktorom by bolo možné celú situáciu nasimulovať a overiť alebo naopak vyvrátiť v ſom rozličné teórie. Asi nie je celkom nepochopiteľné, že oficiálne miesta o niečo také nemajú záujem. Nebolo by pre Spojené štáty nič horšie ako zistenie, že za atentátom stála vlastná vláda a jej agentúry.
Na záver ešte jedna malá zaujímavosť – Oswald zaplatil za svoju zbraſ vrátane optiky19.95 USD, čo bola aj na tú dobu skutočne smiešna suma. Bolo by zaujímavé odhadnúť jej súčasnú zberateľskú hodnotu.



Image
Mauser 98K Sniper (kal. 8x57JS) 
Image
Nemecká samonabíjacia odstreľovačská puška G-43(W) (kal. 8x57JS) 
Image
Oswaldov Mannlicher-Carcano mod. 91/38 
Image
Strela extrahovaná zo stehna guvernéra Connallyho – fotografia z Warrenovej správy 
Image
Fotografia strely zo správy HSCA



(článok prešiel bežnou jazykovou úpravou)
Prevzaté zo stránky: www.sis.sk , autor článku: frank