Samonabíjacia guľovnica IPSC vz.58

Image
 
Milí čitatelia, sotvakto uhádne z nadpisu článku o akú konkrétnu zbraň sa jedná. Technicky znejúci názov ukrýva v sebe starý známy samopal vz 58, prepažbený a upravený pre streľbu len v samonabíjacom režime.
Z mužskej časti dospelej populácie je asi málo strelcov, ktorí z tejto zbrane nestrieľali. Už len pohľad na ſu mnohým pripomína armádu a časy v zelenej rovnošate (na margo názvoslovia - samopal vz.58 by bolo správne nazývať skôr útočnou puškou, pretože používa náboj stredného balistického výkonu a do samopalu sa zväčša nabíja pištoľové strelivo). Zbraň svojim vzhľadom veľmi vzdialene pripomína pramatku útočných pušiek nemecký Sturmgewehr 44. Ešte menší rozdiel je pri porovnaní s legendárnym "kalašnikovom". Navonok sa obe zbrane veľmi podobajú, sú kalibrované na rovnaké strelivo 7,62 x 39 (štandard armád bývalej varšavskej zmluvy) avšak konštrukcia týchto pušiek je úplne odlišná. Kalašnikov funguje na princípe rotácie závorníka a samopal vz.58 systémom kyvnej závory nesenej závorníkom. Naši vojaci ho majú naďalej v obľube kvôli nenáročnosti na údržbu, vysokej presnosti a účinnosti mierenej streľby.
Pri potlačovaní vzbury väzňov v Leopoldove použili členovia komanda UNRA i samopaly vz.58. Možno si viete predstaviť aký demoralizujúci účinok musela vyvolať streľba, keď strela bezpečne prestrelila dve protiľahlé steny väzenskej cely a zastavila ju až tretia. Je tiež zaujímavé, že vo vojne v Perzskom zálive nebolo potrebné tieto zbrane zakaždým čistiť od piesku. Takýto luxus umožní máloktorá súčasná zbraň. Čas, rozličné konflikty v rôznych častiach sveta v rozmanitých klimatických podmienkach dokonale preverili toto majstrovské dielo československej zbrojárskej výroby. Temer 50 rokov služby tejto zbrane naďalej dokazuje jej jedinečnosť.
Ďalšia profesionalizácia armády priniesla so sebou aj uvoľnenie prebytkov týchto zbraní na civilný trh. Podľa súčasnej slovenskej legislatívy nemôže fyzická osoba vlastniť zbraň strieľajúcu dávkou. Tejto právnej úprave však vyhovuje samonabíjacia guľovnica IPCS vz.2002. Pôvodne vojenská zbraň dostala takú úpravu, aby spĺňala zákonom stanovené podmienky a mohla strieľať iba v samonabíjacom režime.
Mali sme možnosť vyskúšať tri rôzne zbrane. Jedna bola navonok klasická armádna útočná puška, dve ďalšie nadobudli, vďaka príjemným orechovým pažbám, nový - civilný vzhľad. Autor týchto pažieb - pán Hrnčiarik - ich vytvoril vskutku mimoriadne pekne i ergonomicky. Oproti vojenskej klasike sú o 70 mm dlhšie, majú gumovú bodku a poskytujú strelcovi väčšiu pohodu pri streľbe. Obe "civilné" zbrane mali na ústí namontovanú aj úsťovú brzdu - ďalší z inovatívnych nápadov tohto renomovaného puškára. Podľa slov pána Hrnčiarika majú účinnosť okolo 40%. Ich konštrukcia slúži najmä na zlepšenie celkovej stability guľovníc pri rýchlej športovej kombatovej streľbe. Montáž úsťovej brzdy je veľmi jednoduchá. Odskrutkuje sa pôvodná ochrana ústia a naskrutkuje sa úsťová brzda.
Oproti bežnému vojenskému vzoru, kde je muška uložená v tuneli, sú mierne pozmenené mieridlá. Civilné verzie majú mušku vo vybratí v tvare písmena U, podobne ako napr. pri útočných puškách FN FAL, M1 Carbine a M16. Cieľnik ostal pôvodný, výškovo nastaviteľný. Povrchová úprava je tvorená tmavošedým lakom. Na prianie zákazníka, za príplatok, môže byť puška opatrená aj inou povrchovou úpravou. Ovládacie prvky - ako páčka poistky a naťahovania záveru sú umiestnené na pravej strane zbrane. Využiteľnosť týchto pušiek sa predpokladá i pri výkone práva poľovníctva po zmene legislatívy. V tom prípade, by sa k zbrani dodávali zásobníky na dva náboje. K zbraniam sa dodávajú bežne 3 zásobníky na 30 nábojov a jeden skrátený na 5 kusov streliva.
Image
rozborka vz. 2000
Tým, že sa jednalo pôvodne o vojenské zbrane majú guľovnice hlavne z vnútornej strany chrómované. To poskytuje užívateľovi záruku mimoriadne dlhej životnosti. V tejto súvislosti som si spomenul na výsledok továrenského testu samopalu vz.58. Z jednej zbrane vystrelili v automatickom režime 20.000 výstrelov. Strelec nepretržite strieľal a menil zásobníky. Celý tím žien pomáhal pri ich páskovaní. Keď bola puška neznesiteľne horúca, strelec ju iba ponoril do suda s vodou. Len čo vystrieľali túto horu nábojov, zbraň rozobrali, vyčistili a dôkladne prekontrolovali. Výsledok bol veľmi prekvapivý. Opotrebenie samopalu bolo minimálne!
Myslíme si, že popisovať rozborku a funkciu samopalu vz.58 našim čitateľom, je asi ako nosiť drevo do lesa. Pán Hrnčiarik nás zároveň pozval vyskúšať tieto zbrane na svoju strelnicu v Devíne. Nás zaujímalo porovnanie streľby z pušky bez úprav so streľbou zo zbraní po puškárskej úprave. Strieľali sme na vzdialenosť 50m v stoji bez opory na pištoľový terč 50/20, v krásnom slnečnom zimnom počasí. Používali sme bežné strelivo. U všetkých zbraní sme strieľali s použitím 5 ranového skráteného zásobníka. Plnenie zásobníka strelivom bolo rovnako ľahké ako "páskovanie" 30 ranového a vám istotne notoricky známeho.
Začali sme streľbou zo zbrane bez akýchkoľvek úprav. Puška strieľala navýsosť spoľahlivo a dobre. Charakteristika spúšte bola primeraná vojenskej zbrani. Dlhý chod i vyšší odpor. Napriek tomu nebol problém umiestniť 5 ranové série do 10 cm zoskupenia.
Aké bolo však naše prekvapenie pri streľbe z "civilných" upravených samonabíjacích guľovníc IPSC vz.2002! Pažba dáva týmto puškám istý futuristický nádych. Do ramena sa pušky vkladajú akosi prirodzene. Stačí iba zalíciť a strelec môže ľahko čítať mieridlá. V porovnaní so zbraňou bez úprav je cieľnik ďalej od strelcovho oka. Opticky sa mieridlá javia oveľa ostrejšie. Na dôvažok sú potom mieridlá i "prísnejšie", čiže je menej opticky voľného priestoru medzi cieľnikom a muškou. Vybratie v pažbe, tvarované tak isto so zmyslom pre bezproblémové a pohodlné držanie, zastupuje pôvodnú pažbičku. Materiál pažby umožňuje i príjemnú streľbu, ak sa strelcovi od vzrušenia upotia ruky. Päťranový zásobník sa vkladá zo spodnej strany ľahko, nie je potrebná žiadna veľká sila. Počuť iba slabé zaklapnutie záchytky. Zásobník v zbrani nevykazoval žiadnu vôľu. Záver sa dal natiahnuť taktiež bez použitia väčšej sily. Streľba urobila na nás azda najväčší dojem. Puškárske minidielko namontované na ústi hlavne iba potvrdilo slová svojho tvorcu. Guľovnice mali citeľne menší spätný náraz oproti „bežnej“ zbrani. Spúšťové charakteristiky mali upravené modely o niečo „civilnejšie“. Dráha spúšte bola zachovaná, kvôli pádovej bezpečnosti, ale odpor sa znížil na odhadovaných 20 N.
Pán Hrnčiarik nám odkryl i trochu tajomstva zo svojej kuchyne. Úsťovú brzdu konštruoval na základe empirických výsledkov. Záleží na jej dĺžke, veľkosti a umiestnení otvorov, ktoré odvádzajú plyny vznikajúce pri výstrele a unikajúce ústim hlavne. Táto brzda mala dva otvory na vrchnej časti a jeden na ľavom boku. Výsledný efekt sa prejavuje tak, že plyny unikajúce vrchnými otvormi tlačia ústie zbrane smerom nadol a otvor na pravej strane smerom doľava (podľa slov konštruktéra sa totiž zbraſ pri rýchlo opakovanej streľbe vychyľuje doprava).
Pri streľbe v sede s podopretou puškou sme dosiahli najlepší rozptyl 4cm. Pri rýchlo sa pakujúcich výstreloch bola zbraſ stabilná, nevychyľovala sa z rajónu zamierenia. Nedalo sa odolať pokušeniu vystreliť si po vykonaní testov i na zvyšky asfaltových holubov, ktorých bol val strelnice posiaty. Ich jasná farba bola dobre viditeľná a vôbec nebol problém "uloviť" takýto úlomok. Po presnom zásahu ostala iba diera vo vale.
Testované zbrane potvrdili svoje vysoké renomé. Nemali sme žiadnu poruchu, zádrh ani zlyhanie. Zbrane fungovali spoľahlivo. Sú predovšetkým určené na streľbu disciplín IPSC "útočná puška", alebo tzv. trojboj, v ktorom sa strieľajú tri disciplíny ako bojová pištoľ, brokovnica, a útočná puška. Na uvedené zbrane je možná montáž kolimátora (IPSC) prípadne optický zameriavač, (výkon práva poľovníctva).
Poľovné zbrane v kalibri 7,62x39 vyrába i zbrojovka ČZ v Uherskom Brode a práve zbrane v tomto kalibri sa tešia mimoriadnej obľube najmä v zámorí. Na Slovensku má azda najväčšiu popularitu súťaž klubu vojakov v zálohe, kde práve jednou z disciplín sú trojpolohové preteky zo samopalu. Súčasné pravidlá KVZ neumožňujú účasť na pretekoch s vlastným samopalom, ale táto zbraň môže byť vynikajúcim prostriedkom individuálnej prípravy na podobné súťaže. Dostupnosť a relatívne nízka cena streliva umožňuje pomerne intenzívny tréning.
Naostatok sa musíme skloniť pred puškárskym majstrovstvom tvorcov týchto pekných pušiek a poďakovať pánovi Hrnčiarikovi za zapožičanie zbraní a poskytnutie streliva pre náš redakčný test. Veríme že ich nízku hmotnosť, kompaktnosť, i vysokú presnosť ocenia nie len športoví strelci, ale neskôr aj poľovníci pri potulkách našou prekrásnou prírodou.

Image

Technické parametre:

Typ:samonabíjacia guľovnica IPSC vz.58
Kaliber:7,62x39
Hmotnosť bez zásobníka: 2,9 kg
Cena: 11.000,-

Typ:samonabíjacia guľovnica IPSC vz.2002
hmotnosť bez zásobníka 3,3 kg typ
Cena:17.500,-
Úsťová rýchlosť: 705 m/s


autor: Ing. T. Šramek
foto: redakcia