SKS Simonov 1945

V posledných rokoch, vďaka modernému a dobrému zákonu o zbraniach a neutíchajúcej aktivite našich obchodníkov, sa na slovenských strelniciach stále viac stretávame s rôznymi športovými úpravami vojenských samonabíjacích zbraní, medzi ktorými si svoje miesto našla aj puška SKS Simonov, vz. 1945.
V našich slovenských podmienkach sú to nielen ruské modely SKS, ktoré boli vyrobené v zbrojovkách Tula a Iževsk, ale nedávno sa objavil na trhu aj juhoslovanský variant tejto zbrane Zastava vz. 59/66. Podľa nám dostupných informácií je na Slovensku registrovaných zopár čínskych modelov, ktoré však nie sú vojenská verzia, ale  športový model odvodený z vojenskej zbrane dodávaný koncernom Norinco. Pre informovanosť našich čitateľov prinášame extrakt základných informácii o samonabíjacej karabíne SKS, jej variantoch a v závere by sme Vám chceli predstaviť jednu upravenú verziu.
Skúsenosti z prvej časti bojov II. svetovej vojny poukázali potrebu vynájdenia nového typu zbrane s ktorým by bolo možne bojovať na vzdialenosť menšiu ako 400-500 m a zároveň s požiadavkou zvýšenia palebnej sily. Táto idea bola riešená v obidvoch vojnových táboroch.

obr.1:Image

Na základe tejto myšlienky, ruský konštruktér Sergej Gavrilovič Simonov (obr.1) navrhol pre novovzniknutý náboj vz. 43 samonabíjaciu karabínu (Samoza-ryadnyj Karabin Simonova), dnes nazývaná SKS SIMONOV vz. 1945. Pri konštrukcii použil skúsenosti získané pri vývoji automatickej zbrane AVS 1936 (Avtomatičeskaja Vintovka Simonova), ktorá bola komorovaná na náboj 7,62 x 54 R. Táto zbraň trpela značnou nepresnosťou, poruchovosťou a mala zložitú konštrukciu, ktorá ju diskvalifikovala pre výrobu a použitie v náročných vojnových podmienkach. Napriek tomu bola vyrobená v počte asi 65 000 ks. V ďalšom priebehu vojny ju nahradila puška SVT 1938 a jej modernizovaný variant 1940 konštruktéra Fedora Vasilieviča Tokareva.

V dobových politických kuloároch sa hovorilo, že okrem poruchovosti Simonovej AVS 36 k jej zastaveniu výroby napomohla aj skutočnosť, že Stalin bol priateľsky naklonený viac Tokarevovi.
S. G. Simonov však nezaháľal, pokračoval na konštrukcii samonabíjacej pušky pre náboj vz. 43, ktorá bola po skúškach prijatá v roku 1945 . Jej výroba vo veľkých sériách začala v roku 1949 v zbrojovke Tula. Postupne nahradila všetky SVT 1940. Napriek tomu, že Stalin nebol nikdy naklonený Simonovovi, zvíťazila lepšia a modernejšia konštrukcia.
Ale, pretože vieme, že život prináša prekvapenia, už v roku 1947, v čase keď sa ešte SKS hromadne nezačala vyrábať, prichádza na svet konštrukcia, ktorá svojimi parametrami predčila SKS. Kto pozná SKS a AK 47 vie potvrdiť, že Michal Timofeievič Kalašnikov sa nechal silne „inšpirovať“ niektorými prvkami konštrukcie SKS.

Technické parametre:
Kaliber: 7,62 x 39 mm , ( náboj vz. 43)
Dĺžka hlavne: 520 mm, Zastava 59/66 560 mm
Rozmery vývrtu : v poliach 7,62 mm, v drážkach 7,92 mm, počet drážok 4, stúpanie 240 mm
Váha: 3850 g ( bez munície), Zastava vz.59/66 4100 g
Dĺžka: 102,1 cm, Zastava vz. 59/66 112 cm

Samonabíjacia funkcia je riešená tlakom plynov odvádzaných po priechode strely hlavnou cez plynový kanálik na čelo piestu uloženého nad hlavnou, ktorý svojim pohybom vzad predá impulz nosiču závorníka, ktorý sa pohybuje dozadu, odomkne sa pri tom nábojová komora a vytiahne nábojnica. Vratná pružina vracia nosič závorníka dopredu, ktorý naberie náboj zo zásobníka a zatlačí ho do komory. Nosič závorníka pokračuje dopredu cez závorník, výstupkom zatlačí jeho zadnú časť dole. Závorník sa vykývne dolu a zadná časť sa oprie o opierku v puzdre zbrane.

Modelové varianty samonabíjacej pušky SKS Simonov

Rusko:

Vyrábala sa od 1949 v zbrojovke Tula (obr.2) a od roku 1953 v Iževsku (obr.3). Výroba trvala nepretržite až do roku 1955. Prvé varianty mali ihlicový bodák. Neskôr bol ihlicový bajonet nahradený nožovým. Z tejto zmeny vyplýva aj zmena na predpažbí. Modely s nožovým bodákom mali zárez na bodák podstatne hlbší.

obr.2Image

obr.3Image

Výrobné čísla sú značené kombináciou 2 písmen a 4 čísel (spolu).

Čína:

Čínsky model SKS bol označovaný ako model 56. Deväť rokov bol produkovaný s nožovým typom bajonetu, ktorý od roku 1965 bol nahradeným ihlicovým bodákom.
Do tohto obdobia sa vyrobilo 9 mil. SKS s nožovým bajonetom. Prvé modely mali množstvo súčiastok frézovaných. Postupne, s cieľom skrátiť výrobné časy, boli hlavné súčiastky lisované a upustilo sa aj od odľahčovacích frézovaní napr. na pravej strane záveru. Čínska SKS sa vyrábala najdlhšie a Čínania sa najdlhšie venovali modernizácii. (obr.4)

obr.4Image

Ako najdôležitejšie spomeniem model 63, ktorý mal odnímateľný zásobník. Model 69/72 strieľal dávkou a na dobových fotografiách je možné rozoznať nastavenie selektora na streľbu dávkou. Posledné práce na modifikáciách SKS prebiehali ešte na začiatku 80-tych rokov. Model 84 bol modifikovaný tak, aby prijal zásobník AK47. Pre výsadkárov sa vyrábal aj skrátený typ. Výrobné číslo tvorí 7-8 čísel.

Juhoslávia:

Juhoslovanská produkcia nadväzuje na historické skutočnosti po skončení druhej svetovej vojny, kedy americkí spojenci dodali maršalovi Titovi množstvo pušiek Garand. Na začiatku 60-tich rokov pušky Garand modifikovali v Taliansku na model BM 59, ktorý sa nazýval „ taliansky FAL“. O podobnej modifikácii v tomto čase uvažovali aj Titovi zbrojní experti. Keď Nikita Chruščov odhalil tieto aktivity ponúkol maršálovi Titovi kompletnú výrobu pušiek SKS za nulovú cenu. Z časti to bola Chruščovova snaha aspon formálne primknúť Juhosláviu k Varšavskému paktu.
Výroba začala v roku 1960 a pokračovala do roku 1967, kedy bolo v zbrojovke Crvena zastava Kragujevac vyrobených 226 560 ks, označených ako model 59.
O prvých modeloch 59 odborníci tvrdia, že vďaka tomu, že Juhoslávia v tom čase nemala dostatok chrómu, pre „vlažné vzťahy s USSR“, prvé hlavne nie sú pochrómované. V roku 1966 došlo k modernizácii a na pušku bol pridaný granátomet a nočné mieridlá. Model je označovaný ako 59/66. (obr.5 a 6) V tejto modifikácii bolo vyrobených, až do skončenia výroby v roku 1970, 169 000 ks, z ktorých 100 000 ks malo pažbu z teakového dreva. Tieto modely boli určené na export.

obr.5Image

obr.6Image

Výrobné číslo je tvorené 6-timi číslami.

Albánsko:

Albánsky model SKS bol nazývaný Puška 10. júla. (Nie je známe z histórie o aké výročie sa jedná, údajne de nezávislosti Albánska).
Produkcia prebiehala v rokoch 1967-1971 a v druhej vlne 1976-1979. O druhej produkčnej vlne sú ale určité pochybnosti, pretože špecializovaní zberatelia neevidujú žiadnu zbraň z tohto obdobia.
Nie sú známe údaje koľko kusov bolo presne vyrobených, ale odhaduje sa 18 000 ks resp. podľa iných zdrojov iba 16.950 ks, z ktorých až dve tretiny mohli byť zničené. V roku 1990 Albánsko zničilo 130 000 ks malých zbraní. Presné údaje nie sú zachované, ale predpokladá sa že počet albánskych SKS vo svete je okolo 5700 ks.

Základné odlišnosti od iných typov:

Plechová bodka pažby má dva otvory, drevené nadpažbie a podpažbie je predĺžené a tak môže pripomínať SVT 1940. Naťahovacia páka záveru sa podobá na páku AK47, teda je špicatého zakončenia. (obr.7) Zásobníková schránka viacej vyčnieva oproti ruskému modelu. Bodák je ihlicovitého tvaru a čiernej farby v celej dĺžke. (obr.8)

obr.7Image obr.8Image

Kórea:

Kórejský model SKS bol nazývaný model 63. Bol odvodený z čínskeho modelu 56 a väčšina jeho súčiastok bola vyrobená lisovaním. (obr.9-10)

obr.9Image

obr.10Image

Rumunsko:

Produkcia prebiehala v rokoch 1956-1962 v zbrojovke Cugir. Bolo vyrobených asi 450 000 ks. (obr.11 ). Výrobné čísla používalo značenie 2 písmen a 4 čísel, pričom rok je oddelený pomlčkou.

obr.11Image

NDR:

Nazývaná Karabiner-S. Zbrojovka Sauer und Sohn, Suhl. Výroba pravdepodobne začala v roku 1955, ostatné údaje nie sú známe. Považuje sa zberateľsky za najviac cenený model. (obr.12 a 13 )

obr.12Image

obr.13Image

Maďarsko:

Produkcia prebiehala v rokoch 1950-1956 v zbrojovke FEG (Femaru Fegyver es Gepgyar). Sú známe exempláre s nožovým aj ihlicovým bajonetom.

Vietnam:

O vietnamskej produkcii nie je nič známe. (obr.14)

obr.14Image

Iné krajiny :

Odhaduje sa, že SKS bola produkovaná bez licenčných povolení v Afganistane, Kongu, Indonézii, Iraku, Laose, Libanone, Mongolsku, Maroku a Jemene.Výroba sa pripravovala aj v Poľsku. Dokonca v roku 1956 bol vo veľkom množstve vytlačený manuál. Keď však Poliaci spoznali AK 47 a jeho modernú konštrukciu, odmietli produkciu SKS. Je zaujímavé, že v Poľsku sú SKS doteraz v činnej službe, používa ich čestná stráž. (obr.15)

obr.15Image

Vojnová kronika:

V II. svetovej vojne SKS bola použitá na jar v roku 1944 na Bieloruskom fronte. Udáva sa , že vojaci boli nadšení jej výkonom. Okrem tohto údaju sa v bežne dostupných prameňoch nenachádza nič presnejšie. Socialistickí spojenci dodávali SKS v hojnom počte počas kórejského a vietnamského vojnového konfliktu. Sovietska vojnová pomoc dodala SKS do Afganistanu a Egyptu. Sú známe fotografie juhoslovanských SKS z Etiópie a Somálska (obr.16).

obr.16Image

Svoju úlohu zohrala aj počas etnického konfliktu na Balkáne, kde bol použitý juhoslovanský variant spolu s nemeckou karabinou-S.
Západné Nemecko po páde berlínskeho múru zdedilo po východonemeckej armáde veľké množstvo zbraní, ktoré nezapadali do západonemeckého systému. Takouto zbraňou bola tak Karabine-S ako aj AK 47. Keď Nemecko v roku 1991 ako prvý štát uznal Chorvátsko (podobne tak urobil pred 50 rokmi), v nasledujúcich 3 rokoch vyzbrojil Chorvátov uvedenými zbranami. Historici uvádzajú, že vyzbrojenie Chorvátska zbraňami, umožnilo viesť v rokoch 1994-1995 etnické čistky srbských menšín v Chorvátsku, podobne ako tomu bolo pred 50-timi rokmi. Západné zdroje hovoria, že období 1994-1995 bola v Chorvátsku najobľúbenejšia piesen „Danke, danke Deutschland“. (zahraničný zdroj)

Počas studenej vojny bola SKS v Amerike tak zriedkavá, že úrad BATF (Bureau of Alcohol Tobaco and Firearms ) ju umiestnil do zoznamu zriedkavých zbraní. Import SKS do Ameriky má svoju históriu. Prvé dovozy do Ameriky boli v období 1964-1975 ako bring-back, suveníry donesené do vlasti vojnovými veteránmi. Boli to prakticky nelegálne dovozy. V roku 1987 bola v malom počte dovezená juhoslovanská SKS. V roku 1988 začal import čínskej SKS, ktorý mal stúpajúcu tendenciu. Prezident Clinton v r. 1994 zakázal import čínskych zbraní do USA z dôvodu obchodných sankcii voči Číne za nedodržiavanie ľudských práv. Začali sa objavovať na trhu ruské, albánske a juhoslovanské SKS. Ich počet v krajine rástol, pretože mali prijateľnú cenu a voči novým športovým zbraniam boli i lacnejšie.
Dnes sa odhaduje, že v Amerike je 1 milión SKS, podľa niektorých zdrojov až do 2 miliónov SKS. Z tohto množstva je od 300 000 ks do 600 000 ks len v samotnej Kalifornii. Je viac ako jasné, že americký systém registrácie zbraní nemôže potvrdiť tieto tvrdenia, ale rozšírenie a početnosť SKS potvrdzuje, že SKS sa umiestnila na 4-tom mieste v rebríčku zbraní, ktoré boli použité pri kriminálnych činoch.

Pri sledovaní histórie SKS príde spontánne na myseľ myšlienka, ako je možné, že táto vojenská zbraň má taký nesmierny úspech v civilnom použití. Pravdepodobne sa na tomto úspechu podieľa viacej faktorov: spoľahlivosť, výkonnosť, cena a v neposlednom rade možnosť aftermarketu alebo tuningu. Na celom svete existujú desiatky firiem, ktoré sa živia predávaním doplnkov a prestavbou SKS. Ako najjednoduchšia prestavba, je výmena zadného krytu záveru, s krytom, na ktorom je integrovaná lišta typu weawer. Montáž ďalekohľadov do určitej miery komplikuje skutočnosť, že nábojnice sú vyhadzované viacej nahor ako do strany a to komplikuje montáž dlhých tubusov.
Jednoduchá konštrukcia SKS umožňuje výmenu pažby prakticky bez použitia špeciálneho náradia, alebo práce puškára. Jedine odstránenie bodáku vyžaduje odborný zásah, ale môžeme sa uspokojiť aj s jednoduchou demontážou bajonetu.
Primeraná cena SKS spolu s lacnými doplnkami a výkonným strelivom sprístupnila výkonnú zbraň športovej verejnosti a robí tak dôstojnú konkurenciu civilnej verzii útočnej pušky vz.58.

autor: Dr. Jaroslav Vidan
foto: internet+vlastný archív
článok podlieha autorskému zákonu
Ohľadom samonabíjacích zbraní môžete písať na adresu: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Fotodokumentácia (kliknutím na obrázok sa obrázok zväčší): 

SKS.1 SKS.Simonov 1945- ruský model - hore a Zastava model 59/66 - dole

Image

SKS.2 SKS.Simonov 1945- ruský model - hore a Zastava model 59/66 - dole

Image

SKS.3 Detail záveru Zastava 59/66

Image

SKS.4 Detail bajonetu, dole násadec na granátomet Zastava 59/66

Image

SKS.5 Dole detail SKS Simonov po odstránení uchytenia bajonetu

Image

SKS.6 Botka pažby, vľavo ruská SKS, vpravo gumenná botka Zastavy 59/66

Image

SKS.7 Dole plastová pažba ATI Advanced

Image

SKS.8 Dole plastová pažba ATI Advanced

Image

SKS.9 Detail kovového krytu záveru s integrovanou lištou weawer

Image

SKS.10 Rozobratie SKS je viac ako jednoduché

Image