Revolvery v pištoľových kalibroch

Veľa som sa napočúval rečí o tom, že revolver má byť v kalibri .38 Special, .357 Magnum alebo prípadne v inom kalibri určenom pre revolvery a nie v kalibri pištoľovom, ako 9 mm PARA či .45 AUTO.

Sám už mnoho rokov vlastním a strieľam z revolveru Smith&Wesson model 625 v kalibri .45 AUTO a teraz som si na nosenie kúpil aj revolver Taurus model 905 v kalibri 9 mm PARA. Dovolím si tvrdiť, že ma k tomu viedol len zdravý rozum a strelecká skúsenosť. Streľbe sa venujem už vyše 30 rokov, dosiahol som aj pekné výsledky na streleckých súťažiach, najmä IPSC a rukami mi prešlo už naozaj veľa zbraní. Preto som sa rozhodol trochu rozobrať túto tému.

 

Mám silný pocit, že u nás sú ľudia dosť konzervatívny. Jeden príklad uvediem z oblasti automobilov, kde sa dlho bránili kupovať autá s automatickými prevodovkami a dodnes je ich používanie značne nízke. Argumentuje sa často tým, že s automatom to nie je to pravé šoférovanie, že sú nespoľahlivé, že zvyšujú spotrebu a pod. Toto bola možno pravda pred 20 rokmi, no dnes opak je pravdou. Moderné automatické prevodovky sú inteligentné, dá sa voliť režim jazdy, sú spoľahlivé a dnes už dokonca dokážu aj šetriť palivo oproti jazde s manuálnou prevodovkou.

Podobné pseudo-argumenty stále počúvam na revolvery v pištoľových kalibroch. Poďme si teda rozobrať realitu a zhodnotiť výhody a nevýhody takejto zbrane. V prvom rade si môžeme položiť otázku, prečo vôbec kupovať revolver v pištoľovom kalibri, keď si rovno môžem kúpiť pištoľ v tomto kalibri, ktorá ma väčšinou oveľa väčšiu kapacitu zásobníka. Veď revolvery sú len na 5 – 6 nábojov, pokiaľ hovoríme o malých zbraniach určených na nosenie, kým pištoľ ich má 15-17! Tu nastáva samozrejme to staré delenie medzi revolverárov a pištoliarov. O tom bolo už popísaného veľa, takže spomeniem len okrajovo hlavný argument a to je spoľahlivosť revolvera a jeho akceptovanie akejkoľvek munície bez vplyvu na funkčnosť. V neposlednom rade aj pri zlyhaní náboja stačí znovu potiahnuť spúšť a nemusíme odstraňovať závadu. Pre potreby osobnej ochrany mi argument väčšej kapacity pištolí príde trochu zvláštny, pretože ak sa dostanem do situácie, keď sa budem musieť brániť osobnou strelnou zbraňou, je oveľa dôležitejšie vedieť zasiahnuť prvou, či druhou ranou a nie „vysypať“ celý zásobník a pokropiť okolie. Takže nevidím reálny dôvod pre veľký počet nábojov v zásobníku. Nevraviac už o tom, že pokiaľ netrafím ja, tak môžem byť trafený skôr, než ho stihnem vystrieľať.

Porovnajme si trochu dva najtypickejšie náboje z každého tábora. Asi najpoužívanejší náboj je .38 Special, nasledovaný .357 Magnum, čo je vlastne jeho modernejšia a oveľa výkonnejšia verzia. Tento náboj bol navrhnutý v roku 1898 a jeho rozmery vyplynuli z vtedy ešte hodne používaného čierneho strelného prachu, aby sa ho tam zmestilo dostatočné množstvo, nakoľko jeho účinnosť je značne nižšia oproti dnes používaným bezdymným prachom. Dnes sa samozrejme už plní bezdymným strelným prachom, jeho rozmery však zostali zachované, rovnako ako aj maximálny povolený tlak 17000 PSI (1172 BAR), aby sa mohol používať v zbraniach, ktoré boli na tento tlak stavané. Náboj .357 Magnum je odvodený z .38 Special, len má dlhšiu nábojnicu o 3 mm. Ani tento náboj by nepotreboval taký veľký priestor pre náplň strelného prachu, no dlhšia nábojnica a teda aj celková dĺžka náboja zabraňuje, aby nemohlo dôjsť k zámene týchto kalibrov a omylom ho nabiť do zbrane pre .38 Special. Priemer strely je 9 mm, respektíve 0,357 palca. Hmotnosť strely sa pohybuje od 125 do 158 grainov.

Náboj 9 mm PARA, či aj inak označovaný ako 9 Luger a 9x19 bol predstavený v roku 1902 pánom Gergom Lugerom (preto názov Luger, PARA zase preto, že sa používal v pištoli Parabellum). Keďže tento náboj bol od počiatku navrhnutý pre výkonný bezdymný prach, jeho nábojnica je oveľa kratšia. Je teda ľahší a skladnejší, v neposlednom rade aj materiálovo menej náročný a preto lacnejší. Ako už hovorí názov jeho kaliber je tiež 9 mm, resp. .355 palca, teda takmer rovnaký ako u .38 Special/.357 Magnum, rozdiel je zanedbateľný. Hmotnosť strely sa používa od 115 do 145 gr. Jeho pracovný tlak je však 35000 PSI (2413 Bar), čo je dvojnásobok oproti .38special.

 

 

 

Porovnávacia tabuľka pre tieto dva náboje. Snažil som sa porovnať náboje s podobnou hmotnosťou strely, pre objektívne posúdenie.

 

Federal

Náboj

Typ

Hmotnosť gr

Úsťová energia joul

Úsťová rýchlosť m/s

9mm

FMJ

124

490

350

.38

NHP

125

256

253

Fiocchi

Náboj

Typ

Hmotnosť gr

Úsťová energia joul

Úsťová rýchlosť m/s

9mm

FMJTC

124

537

366

.38

SJSP

125

354

296

 

Ako je možné vidieť, napriek tomu že 9 PARA je menší náboj, má vyššie výkony ako .38 Special. Oba náboje sú dobre dostupné v rôznych prevedeniach, avšak 9 PARA je o polovicu lacnejší. Náboj .357 Magnum je síce ešte o niečo výkonnejší ako 9 PARA, no jeho cena je ešte vyššia ako .38 Special.

Z hľadiska osobnej ochrany sa dá povedať, že všetky tieto náboje spĺňajú požiadavky na zastavovací účinok, no predsa len vyšší výkon, znamená jednak lepšiu penetráciu, viac odovzdanej energie, teda aj väčší šok a to sú vplyvy, ktoré zvyšujú zastavovací účinok.

Vyšší výkon náboja však znamená aj väčšiu spätnú reakciu, teda zbraň viac „kope“, čo je najmä u malých zbraní s menšími pažbičkami a nízkou hmotnosťou veľmi citeľné. Pri zhruba rovnakých zbraniach v uvedených troch kalibroch je teda najmäkšia tridsaťosmička. U revolverov kalibru .357 Magnum je už spätný náraz značný až nepríjemný. 9 PARA sa nachádza niekde uprostred medzi nimi, spätný ráz zbrane je síce citeľný, ale ešte stále dobre zvládnuteľný aj po vystrieľaní niekoľkých valcov. Na môj nový Taurus 905 s troj-palcovou hlavňou, ktorý je dodávaný s krátkou gumovou pažbičkou, pre dobré skryté nosenie, som si vystrúhal pažbičku z dreva, ktorá mi lepšie vyhovuje. (Keďže mám rád pekné veci, tak som na pažbičku obetoval krásny kus dreva – bruyer, ktorý som mal pôvodne na výrobu fajky. Jeho štruktúra, však vytvorila nádhernú kresbu na pažbičke, takže som s výsledkom aj po tejto stránke veľmi spokojný.) Urobil som ju u niečo dlhšiu (cca 1 cm), takže sa má kde oprieť aj malíček a streľba z revolvera je pohodová a presná, ani po vystrieľaní 100 nábojov som nepocítil žiadne mravenčenie v dlani. Väčšinou sa na skryté nosenie používajú revolvery s dvoj-palcovou hlavňou, samozrejme má to svoj význam pri skrytom nosení, ako kvôli menším rozmerom, tak aj nižšej hmotnosti, no na druhej strane to znižuje komfort streľby. O ten však u zbraní na osobnú ochranu veľmi nejde. Zvyčajne si majiteľ ide s touto zbraňou zastrieľať cvične iba občas, aby ju vedel dobre ovládať, jej primárnou úlohou je spoľahlivosť a účinnosť.

 

Pištoľové náboje sú bezokrajové na rozdiel od revolverových, ktoré sú cylindrické a ich okraj zabezpečuje, aby neprepadli do komory a teda aj spoľahlivo odpálili. 9 PARA má kónickú nábojnicu bez okraja s drážkou pre vyťahovač. Dajú sa teda používať v revolvere dvojakým spôsobom. Výrobcovia týchto revolverov k nim dodávajú krúžky (moon clips), do ktorých sa náboje zasunú a zapadnú vo svojej drážke do tohto krúžku. Do valca sa teda naraz vkladajú všetky náboje aj s týmto krúžkom, rovnako pri vybíjaní vypadnú všetky naraz. Tým že je nábojnica kónická, dajú sa vkladať aj bez tohto krúžku jednotlivo a kónus zabezpečí správne usadenie, avšak vystrelené nábojnice potom treba jednotlivo vyťahovať, čo po vystrelení môže spôsobovať problémy, nakoľko sa nábojnica trochu roztiahne. Používanie krúžkov sa na prvý pohľad môže zdať zdĺhavé a nepraktické, lebo náboje treba najprv vložiť do krúžku a potom zase z neho vyberať vystrelené nábojnice, no pri potrebe rýchleho prebitia zbrane to strelec veľmi ocení. V prvom rade je výhoda, že do valca vložíme všetky náboje naraz a potom po vystrieľaní ich zase naraz vyhodíme. Práve vyprázdňovanie vystrelených nábojníc z valca vie byť zdrojom zdržania pri prebíjaní revolvera, najmä u dlhších nábojníc .38 Special/.357 Magnum, pretože v niektorej z komôr sa môže nábojnica zaseknúť, čo sa stáva najmä u komôr, ktoré sa v momente vyklopenia valca nachádzajú pri ráme zbrane. Toto u použitia nábojov 9 PARA nehrozí, jednak kvôli kratšej nábojnici kónickému tvaru, ale najmä tým, že nábojnice drží krúžok, takže hmotnosť tohto celku je väčšia a veľmi spoľahlivo a rýchlo sa valec vyprázdni. Pri dobrom cviku je prebitie takéhoto revolvera rovnako rýchle, ako prebitie pištole so zásobníkom. Toto mám overené svojou dlhoročnou praxou v súťažiach IPSC, kde strieľam divíziu revolver zo svojho Smith&Wesson model 625. Pred tým som mal Taurus Trophy v kalibri .357 Magnum a na prebíjanie som používal rýchloprebíjače, čo je tiež dobrý spôsob, no predsa mi prebíjanie Smith&Wessona trvá polovičný čas ako u Taurusu, práve vďaka moon clipom a kratšej nábojnici kalibru .45 AUTO.

 

Svoju novú osobnú zbraň som si kúpil najmä preto, že som na ňu dostal ponuku, ktorá sa nedala odmietnuť, práve z toho dôvodu, že bol na pulte už niekoľko rokov a nikto oň ani nezavadil. Myslím, že práve kvôli pištoľovému kalibru a možno trochu aj kvôli troj-palcovej hlavni, keďže sa uprednostňujú dvoj-palce. Ale prečo si nepriznať, že som si urobil radosť s novou hračkou, veď sme chlapi a hrať sa potrebujeme.

Na začiatku som písal, že sa pokúsim objektívne zhodnotiť plusy aj mínusy, ale nech uvažujem akokoľvek, žiadny mínus som pri tejto zbrani nenašiel (nemyslím teraz vôbec kvalitu značky Taurus v porovnaní s kvalitou Smith&Wesson či iných renomovaných značiek). Hovorím o použití pištoľového náboja v revolvere. Jeho výhody – lacné a dostupné strelivo v rôznych prevedeniach, dostatočný výkon, dobré ovládanie spätného rázu, dobré a rýchle prebíjanie v spojení s konštrukčnou spoľahlivosťou revolveru ma plne presvedčili.

 

text a foto: Peter Forgáč
text je chránený autorským zákonom