Úvod do perkusných zbraní

V tomto úvodnom článku pre rubriku "Historické a perkusné zbrane" Vám chcem priblížiť historické zbrane používané okolo roku 1820 až cca po rok 1880 . Ich spoločným znakom je, že sa nabíjajú ústim hlavne (odtiaľ termín predovky) a to výlučne čiernym prachom. K výstrelu dochádza vplyvom inicializácie zápalky (odtiaľ termín perkusné zbrane). Na Slovensku sa od roku 1993 každoročne strieľa liga v predovkách, zatiaľ v troch disciplínach perkusná pištoľ, podľa medzinárodných pravidiel MLIAC má disciplína označenie Kuchenreuter, perkusný revolver (Mariette) a perkusná puška (Vetterli) ktorá vyvrcholí koncom sezóny majstrovstvami Slovenska. Súťaže sú organizované slovenskou spoločnosťou vojenskej histórie a strelcov z historických zbraní pod záštitou slovenského streleckého zväzu. Táto spoločnosť združuje nielen strelcov a milovníkov zbraní, ale ako zo samotného názvu vyplýva aj ľudí so záujmom o dejiny či už z napoleonského obdobia, alebo z čias II.svetovej vojny.


Mojim zámerom je sériou troch článkov detailnejšie predstaviť každú z kategórie predovkových disciplín .
V prvom rade musím upozorniť nádejných strelcov, že predovka je zbraſ ako každá iná a platia rovnako prísne, ak nie ešte prísnejšie bezpečnostné opatrenia ako pri "normálnej streľbe". Treba používať individuálnu ochranu zraku i sluchu. Na streleckom stanovišti mať len nevyhnutné množstvo čierneho prachu. Podľa súťažných pravidiel treba nabíjať zbraň z odmeriek s vopred naváženou prachovou dávkou. Za žiadnych okolností sa v blízkosti čierneho prachu nesmie manipulovať s otvoreným ohňom. Každá zbraſ musí byť v absolútne perfektnom stave. Vždy je lepšie začať pod dozorom skúsenejšieho strelca, ktorý prípadného záujemcu iste ochotne zaškolí a predíde sa strate energie a času pri odstraňovaní dávno známych problémov.

 Image

Perkusná pištoľ

Pôvodne sa jednalo o súbojové a terčové jednoranové zbrane nabíjané ústím hlavne. Sú zväčša vybavené napináčikom. Hlave majú drážkované, ich kaliber sa pohybuje od .33 po .50 palca. s Disciplína sa strieľa sa na 25 metrovú vzdialenosť na medzinárodný pištoľový terč 50/20 trinásť súťažných rán, z ktorých sa hodnotí 10 najlepších zásahov. V lige nie je zriedkavosťou ak popredný strelec dosiahne viac ako 95 kruhov zo 100 možných. Presnosť týchto replík je porovnateľná s modernými pištoľami, avšak nemajú všetky výdobytky moderných zbraní ako napr. spúšte, pažby atp. Na Slovensku sa zväčša strieľa replikami španielskej firmy Ardesa, ale medzi strelcami sú zastúpené aj zbrane talianskych firiem ako napr. Davide Pedersoli, alebo nemeckého výrobcu Hege. Posledný z výrobcov predstavuje absolútnu špičku medzi replikami. Prípadným záujemcom o streľbu by som chcel v stručnosti vysvetliť zásady zaobchádzania s takýmto typom zbrane, prípadne naviesť cteného čitateľa, aby rozšíril rady predovkárov. Na dosiahnutie špičkových výsledkov je nevyhnutný pravidelný tréning. Treba vylaborovať presné prachové dávky, zistiť materiál a hrúbku flastra i priemer guľky. Veľká väčšina slovenských predovkárov sa špecializuje na jednu maximálne dve disciplíny, kde dosahuje vysoké výkony.
Verím, že moje riadky vás doposiaľ neodradili. Sme na strelnici, na streleckom stanovišti máme všetko potrebné v ruke pištoľ a začneme proces nabíjania:

1. natiahneme kohút na prvý bezpečnostný ozub a otočíme pištoľ ústim hlavne smerom nahor, poprední strelci majú na ten účel vyrobený špeciálny stojan, ktorý podopiera pištoľ, a umožňuje strelcovi použiť obe ruky v pri nabíjaní
2. ústim hlavne nasypeme z odmerky naváženú dávku prachu/skúsení strelci používajú nabíjacie lieviky, ktoré vsunú do hlavne následne vsypú prachovú dávku. Lievik zamedzuje nalepenie zrniečok prachu na vnútorný povrch hlavne a umožňuje presnejšie vsypanie prachovej dávky. /Dávka prachu pre kaliber .44 (11,55mm)je cca od 0,80 g po 1,20 g Používa sa streľný prach Vezuvit LC, ale i švajčiarsky CH č.1
3. Na ústie zbrane nasadíme "flaster" tukom, alebo špeciálnym mazivom napustený kúsok handričky presnej hrúbky a tvaru/môže byť ako štvorcový tak okrúhly/používa sa hovädzí, alebo baraní loj prípadne špeciálne "domáce a veľmi tajné mazivá"
4. Na flaster umiestnime guľku a nabijakom plynulo nasunieme guľku s flastrom na prach. Mimoriadne dôležité je aby medzi guľkou a prachom nebola vzduchová medzera. Mnohí strelci si odlievajú guľky sami čo môže byť námetom ďalšieho špeciálneho článku, alebo kupujú továrensky vyrobené strely. Dobrá guľka vyzerá tak, že nemá na sebe žiadne zvyšky liatia, nosy, je absolútne presná a pri meraní mikrometrom má všade rovnaké rozmery. Špecialisti používajú dokonca strely renomovaných výrobcov napr. H a N
5. kohút natiahneme do druhej polohy a na "pistón" nasadíme perkusnú zápalku ak má pištoľ napináčik natiahneme ho
6. zodvihneme zbraň zamierime a vystrelíme.

Nasleduje výstrel, oblak modrého dymu, a proces môžeme opakovať. Zaujímavý je mäkší zvuk výstrelu oproti moderným zbraniam, prakticky minimálny spätný ráz zbrane. Krásne na tom je, že strelec okúsi pocity a dojmy svojich predkov pri streľbe zhruba spred 150 rokmi.

Perkusný revolver

Image

 


Pri vyslovení slova "revolver" čitateľom nie je potrebné vysvetľovať tento termín. Perkusný revolver bol pôvodne skonštruovaný americkým továrnikom a podnikateľom Samuelom Coltom . Najväčší "boom" nastal počas trvania americkej občianskej vojny. Tieto zbrane boli vyrábané v desaťtisícových sériách. Objavilo sa zopár originálnych a svojských konštrukcií, ktoré sa stali v neskoršom období inšpiráciou aj pre európskych výrobcov. Predmetom môjho článku je priblížiť čitateľovi disciplínu perkusný revolver, ktorý sa u nás strieľa podľa medzinárodných pravidiel MILAIC pod názvom "MARIETTE".

Perkusný revolver sa dá stručne charakterizovať ako viac ranová predovka, kde sa každá z komôr valca sa nabíja zvlášť. Zbrane majú drážkované hlavne, a dokonca u niekrorých modelov môžeme vidieť aj progresívny vývrt. Veľká väčšina strelcov v tejto disciplíne používa repliky revolverov s uzavretým rámom napríklad Remington new army 1858. V našej lige vidieť rôznorodé zbrane zo všetkých cenových kategórií. Používajú sa najmä revolvery talianskej firmy Pietta, vidieť môžeme aj veľmi presné revolvery Roger Spencer od firmy Feinwerkbau, určitý čas sa vyskytovali aj zbrane fy. Ruger model Old Army, avšak podľa súčasných pravidiel sa s nimi nemožno zúčastňovať našej ligy nakoľko sa jedná o modernú predovku, ktorá nemá historickú predlohu.
Presnosť týchto zbraní je porovnateľná s modernými zbraňami. Je veľmi zaujímavé, že najvyšší výsledok 98 bodov bol dosiahnutý revolverom Remington s mosadzným rámom, patriacim k cenovo nižším zbraniam. Chcem tým naznačiť, že opäť ako v ktorejkoľvek disciplíne najviac záleží na individuálnej schopnosti strelca. Pre prípadného záujemcu o kúpu revolvera chcem poukázať na niekoľko bodov, na ktoré sa treba pri výbere zbrane sústrediť. Zbraň sa vyberie z veľkej väčšiny prípadov podľa estetických požiadaviek, podľa typu, povrchovej úpravy, rady priateľa, alebo že niekto chce vlastniť "COLT". V prvom rade chcem z vlastnej skúsenosti poznamenať, že na terčovú streľbu sa viac hodí revolver s uzavretým rámom. Pre presné zamierenie je tiež dobré, aby zbraň mala dlhšiu hlaveň. napr. 8 palcovú. Rám zbrane môže byť ako z ocele, tak z mosadznej zliatiny. Tu treba poukázať na vyššiu životnosť oceľového rámu, ktorá je potrebná najmä v spojitosti so súťažnými aktivitami. Pri kúpe revolvera je dobré vybrať takého obchodníka, ktorý má v predajni viac kusov rovnakého typu pre porovnanie. Zatiaľ sa mi z vlastnej skúsenosti osvedčil obchod DEAS na Doležalovej ul. v Bratislave, ktorý je výhradným dovozcom zbraní PIETTA.
 

Ak sme sa rozhodli pre konkrétny typ repliky pri jej kúpe sa musíme sústrediť na niekoľko dôležitých momentov ovplyvňujúcich presnosť revolvera. Najsamprv treba skontrolovať medzeru medzi hlavňou a valcom. Mala by byť čo najmenšia, max cca 0,1mm. Valec nesmie vykazovať vôľu pri jemnom pootáčaní pri spustenom i natiahnutom kohúte zbrane. Nežiadúcou vôľou je pohyb valca rovnobežne s hlavňou. Opakovane naťahujeme kohút a skúšame vôľu valca pre každú komoru zvlášť. Pri tomto postupe vieme zistiť aj odpor i charakteristiku spúšte. Je vhodné ak aspoň malou baterkou svietiac do hlavne kontrolujeme ako lícuje každá komora s hlaňou. Pri ďalšej obhliadke vyberieme valec z rámu revolvera a prezrieme, či komory nie sú poškodené, z vnútra musia byť hladké a priemery komôr zhodné.
Prezrieme hlaveň zbrane, lepšie revolvery majú opracované ústie hlavne. Pri lacnejších modeloch je treba puškársky upraviť jej ústie. Ak predajca bude súhlasiť s vytretím konzervačných prípravkov ako z hlavne tak z valca, mali by ste zistiť prípadné škrabance. Nakoniec je dobré odskrutkovať pistóny a prezrieť ich závity. Ak sa rozhodnete pre kúpu revolvera, nesmie sa zabudnúť na pistónový kľúč potrebný pri čistení a odstraňovaní závad. Následné skúšky už musíme vykonať na strelnici. Je dobré si vyrobiť jednoduchý stojan, držiaci revolver vo vertikálnej polohe, čo nám umožní jeho jednoduché nabíjanie. Podľa súčasných pravidiel nie je prípustné valec revolvera nabíjať mimo zbraň. Pred streľbou najsamprv odstránime z valca ako aj hlavne zbytky konzervačných prípravkov. V prvom rade opäť apelujem na zvýšenú bezpečnosť. Bezpodmienečne používajte ochranu sluchu a zraku! Opäť platí, že je lepšie začať pod dohľadom niekoho skúsenejšieho, aby sa predišlo prípadným "nehodám".

1. Natiahneme kohút na prvý bezpečnostný ozub, v tejto polohe sa dá valec voľne otáčať a umiestnime ju do stojanu. Do valca zbrane nasypeme čierny pušný prach z pripravených odmeriek. Pre kaliber .44 je to asi 11,55mm sa dávkuje cca 0,8 - 1,2 g prachu. Naberačky pre dávkovanie si strelci zhotovujú z vystrelených nábojníc. Napr. 9mm Luger predstavuje cca 0,9g a 7,62x25 reprezentuje cca 1,1g prachu Vezuvit LC, tieto hodnoty sú informačné, každý strelec si laboruje vlastnú dávku a použije "svoju" odmerku.

2. Na prach umiestnime filcové upchávky strelci používajú rôzne hrúbky, /alebo sa nasype presná dávka krupice, jej nevýhodou je, že abrazívne pôsobí na vývrt hlavne/ upchávka má za úlohu vyplňovať priestor medzi prachovou dávkou a strelou. Neodporúčam používanie toaletného papiera, nakoľko po streľbe vyzerá priestor strelnice pred strelcom veľmi negustiózne.

3. Na ústie komory valca umiestnime strelu /vo väčšine prípadov sa používa sfériká strela cca o 0,1mm väčším priemerom ako je priemer komory, môžu sa používať i ogiválne strely, avšak nesmú byť typu Wadcatter / Na kvalitnom strelive sa neoplatí šetriť a treba zistiť aký priemer strely vyhovuje pre konkrétnu zbraň a potom s ním aj strieľať Nabíjacou pákou nalisujeme strelu na prachovú dávku dôrazne, tak aby nebol voľný priestor medzi prachom a strelou. Pri nabíjaní správneho priemeru guľky ostane po nalisovaní olovený prstenec hrúbky cca 0,1mm. Tesnosť strely je dôležitá, pri opakujúcich sa výstreloch môžu posunúť vpred nevystrelené projektily. Dôsledky majú vplyv na presnosť a hlavne bezpečnosť.

4. Každú nabitú komoru je nevyhnutné namazať tukom. Účel je mazať strelu počas jej pohybu hlavňou a najdôležitejšie je, že tuk zabraňuje prešľahnutiu plameňa do susedných komôr. Opomenutie aplikácie maziva môže viesť k zraneniu. /Používajú sa opäť rôzne tuky od domácich po priemyselne vyrábané špeciály/

5. Vyberieme revolver zo stojana a na pistóny umiestnime perkusné zápalky /zväčša veľkosti 4mm/ Tým je zbraň pripravená k výstrelu. Po výstrele sa niekedy môže stať, že zápalka zapadne do mechanizmu revolvera a znemožní ďašiu streľbu. V tomto prípade Vám nič iné neostáva ako odstrániť nevystrelené zápalky z pistónov kvôli bezpečnosti a rozobrať mechanizmus.

Pri novej zbrani je najdôležitejšie zistiť jej rozptyl. Mne sa osvedčilo nastreľovania zbrane v polohe v sede s oporou. Strieľame na 25 m. Podľa veľkosti rozptylového obrazca zistíme kvalitu zbrane rozptyl do 50 mm je vyhovujúci. Na terči je to vždy hodnota 10. Pri väčšom rozptyle treba laborovať veľkosťou prachovej dávky, hrúbkou upchávky, a strelou. Opäť musím pripomenúť, že pri hľadaní ideálneho rozptylu meníme len jeden z vyššie uvedených prvkov. Po dosiahnutí vyhovujúceho rozptylu pristúpime k nastaveniu mieridiel. U perkusných revolverov sú použité vo väčšine prípadov pevné mieridlá, kde cieľnik reprezentuje vyfrézovaná drážka v ráme zbrane, alebo drážka na kohúte. Muška býva veľmi jednoduchá a je to zvyčajne mosadzný kolíček naskrutkovaný do hlavne. Korekcie pri týchto mieridlách sa robia väčšinou pilníkom, ale pozor, je to nenávratný proces, preto obzvlášť platí dvakrát meraj a raz pilníkuj. U niektorých modelov je muška uložená v rybine, tým sa dá pomerne jednoducho nastaviť zbraň.


autor: Ing. Tomo Šramek