Zabudnutý bojovník Steyr vz. 1912

Image
 
V dejinách ľudstva by sme mohli nájsť množstvo zabudnutých vynálezov a vecí, ktoré boli pre svoju dobu významným prínosom a na ktoré neskoršia doba úplne pozabudla. Nie inak sa osud zachoval aj k historickému významu samočinnej pištole Steyr vzor 1912.

Pištoľ Steyr 1912 bola vyvinutá a skonštruovaná firmou Waffenfabrik Steyr v roku 1911 a spolu s ſou bol pre ſu vyvinutý aj náboj 9 mm Steyr. V roku 1912 bola pištoľ zavedená do Rakúsko - Uhorskej armády, preto jej vzorové označenie je 1912. V období rokov 1911, 1912 pištoľ prekonala viacero menších zmien, aby sa nakoniec ustálila v jednotnom armádnom vzore Steyr 1912. Tento model je zastúpený v dvoch kusoch aj v našich zbierkach depozitára historických militárii Slovenského národného múzea - Historického múzea na Bratislavskom hrade a fotografie použité v tomto článku zachytávajú práve naše zbierkové kusy pištole Steyr vz.1912 /obr.1/ ( na tomto mieste treba spomenúť, že rok ktorý je vyrytý do tela pištole za nápisom Steyr, je rokom výroby pištole a nie označením vzoru alebo modelu).

Pištoľ Steyr vz.1912 bola pomerne málo nákladná na výrobu a vyznačovala sa svojou spoľahlivosťou a to aj v nepriaznivých podmienkach. Práve preto spĺňala všetky požiadavky dobrej armádnej zbrane svojej doby. Do svojej výzbroje ju neskôr zaviedli aj armády Rumunska, Poľska, Chile a Nemecka, pričom nemecké pištole Steyr vz.1912 boli upravené na streľbu nábojom 9 mm Parabellum. Samotná pištoľ prišla na trh v období veľkého vojnového zbrojenia, doslova v čase, keď bola 1. svetová vojna na spadnutie. Z tohoto dôvodu bola pištoľ vyrobená v takom množstve, že pre zberateľov sa určite nejedná o raritu. Avšak, čo sa týka jej neskorších modifikácii, sa už toto jednoznačne povedať nedá.

Image

Systém tejto pištole bol založený na krátkom spätnom pohybe hlavne, pričom uzamknutie bolo realizované prostredníctvom pootočenia hlavne o 60°  doprava /obr. 2/. Pištoľ nemala ( podobne ako mnoho jej súčasníkov - napr.: Mauser C 96, Roth vz. 1907) odnímateľný zásobník. V rúčke pištole sa nachádzala nábojová schránka na 8 nábojov, ktorá sa dopĺňala nábojovým pásikom cez okienko vyhadzovača, so záverom zachyteným v zadnej polohe /obr.3/. Po nabití a uvoľnení záveru sa prvý náboj zasunul do nábojovej komory a pištoľ bola (po odistení páčkovej poistky nachádzajúcej sa na ľavej strane teľa pištole pri kohúte, jej stlačením do spodnej polohy) pripravená k výstrelu /obr. 4/. Pre toto jednoduché technické riešenie a ešte jednoduchší spôsob údržby, ktorý pozostával z uvoľnenia záverového klinu, pričom sa následne zbraſ rýchlo rozložila na záver, záverový klin a telo pištole a to bez vyňatia vrátnej pružiny, ktorá bola novátorsky uložená v tele pištole /obr. 5/ ( aj keď treba spomenúť, že nevýhodou mohlo byť nechcené uvoľnenie suvne uloženého vyhadzovača a tiahla spúšte ), bola pištoľ Steyr 1912 veľmi obľúbenou zbraňou vo všetkých zložkách armády. Zaujímavý je však aj jej ďalší vývoj.

Image

Na začiatku vojny bolo Rakúsko - Uhorské letectvo v katastrofálnej situácii. Lietadlám chýbala potrebná výzbroj. Pokusy so zavedením guľometov "Schwarzlose" skončili katastrofou. Nepomohlo ani vyzbrojenie karabínou Mannlicher M 1895, dĺžka a mierenie karabíny bolo pre letové podmienky nepoužiteľné. Z tohoto dôvodu sa piloti začali vyzbrojovať krátkou pre svoju spoľahlivosť a presnosť obľúbenou armádnou pištoľou Steyr 1912. Pre nepostačujúci obsah nábojovej schránky na 8 nábojov, sa vyzbrojovali piloti - strelci rovno dvoma kusmi týchto pištolí. Dokonca sa začali k lietadlám provizórne vo frontových podmienkach prirábať konštrukcie otočných lafetácii, do ktorých sa dali tieto pištole uchytiť, čím sa stabilizovala streľba. Boli to vlastne akési prvé prototypy streleckých veží. Pretože ani dve pištole s možnosťou 16 výstrelov stále nepostačovali potrebám leteckých súbojov, začala firma Steyr produkovať pre armádne letectvo pištole Steyr 1912 s predĺženou nábojovou schránkou na 16 nábojov. Týmto vylepšením mal strelec z dvoch kusov Steyr 1912 k dispozícii 32 výstrelov, čo v začiatkoch vojenského letectva už bol slušný útočný potenciál. Vylepšeniami pištole Steyr 1912 v armádnom letectve sa jej vývoj zďaleka neskončil.

30. mája 1915 vstúpilo do vojny Taliansko na strane Dohody. Okamžite sa začalo bojovať na pohraničných územiach medzi Talianskom a Rakúskom - Uhorskom, teda aj v Tirolských Alpách. Tu boli na strane Rakúsko - Uhorska použité slávne rakúske horské jednotky Tirolských strelcov vyzbrojené už spomínanou karabínou Mannlicher 1895. Oproti nim stáli na strane Talianska horské jednotky - "Alpini" vyzbrojené samopalom Villar Perosa ráže 9 mm Glisenti. Od začiatku bolo jasné, že proti takto vyzbrojeným talianskym jednotkám nemajú oddiely Tirolských strelcov ľahkú pozíciu, navyše karabína Manlicher M 1895 bola nevhodná pre boj v stiesnených horských podmienkach. Bolo teda nutné postaviť sa nepriateľovi s čo najmenšou zbraňou umožňujúcu streľbu dávkou. Tu niekde sa datuje vznik vôbec na svete prvej automatickej pištole strieľajúcej dávkou, ktorá je známa ako model Steyr 1912 / P -16. Tento model bol zaregistrovaný na patentovom úrade v roku 1916 pod číslom 79 594. Pištoľ mala predĺženú nábojovú schránku ako letecký model Steyr 1912 na 16 nábojov 9 mm Steyr a prepínač na jej pravej strane umožňoval streľbu dávkou alebo jednotlivými strelami. Pretože ministerstvo vojny nechcelo pištoľ z nelogických dôvodov prijať do výzbroje, dostáva sa zbraň na bojiská 1. svetovej vojny až na jej konci v roku 1918. A aj to len priamym zásahom šéfa generálneho štábu Conrada von Hötzendorfa, ktorý si veľmi dobre uvedomoval jedinečnosť novej zbrane. Avšak v hnijúcom aparáte Rakúsko - Uhorskej armády už tento krok nemohol ovplyvniť jej porážku.

Image

Ani koniec 1. svetovej vojny neznamenal koniec používania tejto výnimočnej zbrane. Zbraň sa fakticky vyskytuje vo všetkých ozbrojených zložkách novovzniknutých štátov bývalého Rakúsko - Uhorska. Výnimkou nebolo ani Českoslovenko, kde zbraň armáda používala do zavedenia pištole ČZ vz. 24 a u polície dokonca do zavedenia pištole ČZ vz. 27. Taktiež ostala zbraň dlho vo výzbroji Nemeckých ozbrojených zložiek, avšak podla Versaillskej mierovej zmluvy bol zakázaný model Steyr 1912/ P - 16 strieľajúci dávkou. Situácia sa však radikálne obrátila po nástupe nacistov k moci, kedy sa dostávajú do výzbroje nacistickej polície a rôznych záškodníckych nacistických skupín za hranicami Ríše.

Snáď najsmutnejšou históriou Steyr 1912 / P - 16 ostáva jej neslávne použitie pri atentáte na rakúskeho kancelára Edgelberta Dollfussa, ktorého touto zbraňou zastrelil jeden z atentátnikov, člen ilegálnej rakúskej štandardy SS Otto Planetta počas neúspešného puču nacistov v Rakúsku pod názvom "Operácia letná slávnosť " v roku 1933. Iróniou osudu už len ostáva, že Edgelbert Dollfuss ako aj Otto Planetta slúžili počas 1. svetovej vojny u spomínaných Tirolských strelcov, kde sa po prvý krát úspešne uplatnila nová vylepšená verzia tejto pištole - Steyr 1912 / P - 16, ktorá sa stala obidvom osudnou, pretože aj Otto Planetta nakoniec zaplatil za atentát svojim životom na popravisku.


-článok a fotografie sú chránené autorským zákonom-

autor článku: Mgr. Michal Pírek
foto: z archívu autora