Niečo o pušnom prachu

 

Na základe vašich žiadostí o uverejňovanie základných pojmov v súvislosti so zbraňami sme sa tentokrát rozhodli, že vám aspoň trošku priblížime problematiku pušného prachu. Najlepšie sme túto problematiku našli spracovanú v knihe od p. M.Kulicha - Poľovnícke a športové strelectvo, z ktorej je aj tento mierne upravený článok.

Pušný prach je horľavá látka, ktorá tvorí základnú časť náplne v puškovom poľovníckom náboji. Pušný prach sa horením rýchlo mení na plyny, ktoré spôsobujú v hlavni pušiek vysoký tlak. Výška tohto tlaku závisí od druhu, množstva strelného - pušného prachu, od spôsobu jeho horenia, od umiestnenia náboja, ako aj od hmotnosti strely, brokov a ich odporu v hlavni. Pomenovanie tejto tuhej horľaviny pušným prachom sa odvodzuje asi od skutočnosti, že dymný prach bol spočiatku naozaj prachom. Toto pomenovanie sa tak vžilo, že sa udržalo dodnes, aj keď štruktúra prachu je už dnes iná, než bola pri jeho vzniku.

Rozoznávame dymný (čierny prach ) a bezdymný pušný prach.

Dymný čierny prach sa vyrába z draselného liadku (75 %), síry (13%) a dreveného uhlia (12 %). Po výstrele z náboja naplneného dymným prachom, sa vytvorí mrak bielosivého dymu, ktorý sa len pomaly rozplynie a bezprostredne po výstrele prekáža v sledovaní zásahu. Jeho nevýhodou je aj to, že zanecháva v hlavniach veľa zvyškov a ani zďaleka nemá takú účinnosť ako bezdymné prachy. Dymný prach má podoby malých čiernych zrniek. Prednosťou tohto prachu je ľahká zápalnosť, dobré krytie, a to, že neškodí hlavniam, komore a ani záveru tak ako bezdymný prach, lebo nevyvíja taký vysoký tlak. Zhorením 1 kg dymného prachu vznikne len asi 280 litrov plynu a výhrevnosť 2200 - 2900 J.kg.
Keďže plyn z čierneho prachu vyvoláva pomerne nízky tlak a tým aj malú rýchlosť brokov a strely, má malú účinnosť a preto sa v súčasnosti už používa iba na streľbu do historických zbraní na súťažiach a pri rôznych historických príležitostiach.

Dnes sa už výsadne používajú bezdymné prachy, ktoré sú buď nitrocelulózové alebo nitroglycerínové (poprípade nové zmesi, ku ktorým sa vrátime niekedy v budúcnosti). Najdôležitejšou surovinou na výrobu nitrocelulózového prachu je celulóza, z ktorej pôsobením kys. dusičnej a kys. sírovej vznikne 850 až 900 litrov plynu, teda asi tri razy viac ako z čierneho dymného prachu. Aj výhrevnosť bezdymného prachu je oveľa vyššia, a to až 3770 - 3980 J.kg. Objemová hmotnosť závisí od veľkosti, pórovitosti a tvaru zŕn, ale i od toho, či ide o pušný prach do brokových, guľových (pušný prach do guľových nábojov je ťažší) alebo pištoľových nábojov (hmotnosť sa pohybuje od 0,4 do 0,9 g.cm-3). Z nitrocelulózy sa vyrába ešte výkonnejší nitroglycerínový prach. Z 1kg tohto prachu vznikne asi 1200 litrov plynu s výhrevnosťou 5000 - 5450 J.kg. Nitroglycerínový prach je výkonnejší a nitrocelulózový, ale pre vysokú spaľovaciu teplotu poškodzuje (vypaľuje) vývrt hlavní (aj keď mnoho výrobcov už úspešne zmiernilo toxické účinky týchto prachov). Bezdymné prachy sú oveľa výkonnejšie ako čierne dymné prachy, menej hygroskopické (neviažu tak vodu), nezanechávajú v hlavni toľko zvyškov a neznižujú viditeľnosť po výstrele tak ako dymné čierne prachy.

Veľmi nebezpečné je použiť pušný prach z brokových nábojov do guľových nábojov, lebo rýchlo horí a rozpínavosťou plynu môže spôsobiť roztrhnutie guľovej hlavne (komory) čo už mnohokrát malo za následok smrteľných úraz. Preto nikdy nezamieňajme a nemiešajme neznáme druhy prachov !!! Naproti tomu guľový prach v brokovom náboji pomalšie horí a vyvíja menší tlak plynov. Pri použití tohto prachu sa nedosiahne potrebná rýchlosť a ani výkonnosť brokov. Vzniká malá úderová sila, ktorá nemá dostatočný účinok.

Horením bezdymného prachu vznikajú rozličné plyny. Na hlaveň najzhubnejšie pôsobí kysličník dusičný a vodné pary, ktoré spolu vytvárajú kys. dusičnú a tá leptá hlaveň.