Koruna z bratislavského Dómu Sv. Martina - 1. časť

 V rámci rekonštrukčných prác na veži bratislavského Dómu svätého Martina bola 16. augusta 2010 reštaurátormi z hrotu dómskej veže sňatá pozlátená koruna (obr. č. 1). Koruna bola naposledy z veže spustená v roku 1905, pozlátená v dielňach zlatníckej firmy Mórica Weinstabla a následne vystavená v Dóme v auguste toho istého roku[1].

 

 

Obr. č. 1 . Pohľad na korunu z vonkajšej časti     

       

 Obr. č. 2 . Pohľad na korunu z vnútornej časti

V súvislosti s vyššie uvedenou udalosťou bolo oddelenie balistiky Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava požiadané o preskúmanie predmetnej koruny. Samotná obhliadka bola vykonaná v dňoch 25.08.2010 a 26.08.2010.  Obhliadka bola vykonaná za bežného denného svetla so začiatkom o cca. 14.00 hodine. K samotnej konštrukcii koruny možno uviesť, že ide o jednoliaty korpus zhruba polguľovitého tvaru vytiahnutý z jedného kusu medeného plechu s hrúbkou cca 3 mm, po okraji dna koruny vystužený oceľovým pásom. Cez korunu z vonkajšej strany prechádzajú štyri ozdobné pásy kopírujúce svetové strany, taktiež vyrobené z medeného plechu. Vo vnútri koruny sa nachádza nosný železný komín štvorcového tvaru spevnený výstužnými pásmi, ktorý slúži na upevnenie koruny na drevenej konštrukcii na hrote veže. Na vrchole koruny sa nachádza kríž. Povrch koruny je zlatený, zlatenie však bolo značne poškodené. Vizuálnym skúmaním vonkajšej a vnútornej časti samotnej koruny bolo zistených celkovo päť relevantných mechanických poškodení.

Mechanické poškodenie č. 1 

 

  

Obr. č. 3 - pohľad na vonkajšiu časť koruny                         

 

Obr. č. 4 – detail prekrytia mechanického poškodenia č. 1 z vonkajšej strany koruny

Mechanické poškodenie č. 1 sa nachádza na vonkajšej časti koruny (viď. obr. č. 3, obr. č. 4). Toto mechanické poškodenie je z vonkajšej časti povrchu koruny opravené - prekryté platničkou z kovového materiálu štvorcového tvaru, ktorá bola pricínovaná k základnému povrchu (podľa daných informácií išlo o rekonštrukčné práce v 70. rokoch minulého storočia, kedy boli všetky mechanické poškodenia na vonkajšom povrchu koruny opravené). Na obr. č. 5 a č . 6 je vidieť to isté mechanické poškodenie z vnútornej časti koruny. Predmetné mechanické poškodenie je oválneho tvaru rozmerov cca 8,8 mm x 7,04 - 7,40 mm (viď. obr. č. 7). Okraje poškodenia sú vyhrnuté smerom dovnútra koruny, po okraji nepravidelne lupeňovito roztrhané. Povrch samotného poškodenia ako aj jeho okolia bol značne zaoxidovaný (skorodovaný).

Na základe charakteru a morfológie uvedeného mechanického poškodenia možno usudzovať, že toto bolo spôsobené strelou vystrelenou zo strelnej zbrane.  Na základe rozmerov mechanického poškodenia možno predpokladať strelu v rozsahu kalibrov  cca 7,62  - 8,2 mm (viď. popis nižšie). Vzhľadom na nám neznáme materiálové vlastnosti steny koruny však nie je možné jednoznačne stanoviť kaliber strely.  V uvedených prípadoch sa v praxi pre exaktnejšie stanovenie vykonávajú tzv. pokusné nástrely do rovnakého alebo veľmi obdobného materiálu.

 

Obr. č. 5 - pohľad na vnútornú časť koruny                            

   

Obr. č. 6 – detailná makrofotografia mechanického poškodenia č. 1 z vnútornej strany koruny

 

 Obr. č. 7 – náčrt tvaru a vnútorné rozmery otvoru mechanického poškodenia č. 1

 

Mechanické poškodenie č. 2 

  

Obr. č. 8 - pohľad na vonkajšiu časť koruny            

 

 

Obr. č. 9 - pohľad na jeden z lupeňov koruny z vnútornej časti 

  

 

Obr. č. 10 - detailná makrofotografia mechanického poškodenia č. 2 z vnútornej strany koruny 

 

 

 

Obr. č. 11 - náčrt tvaru a vnútorné rozmery otvoru mechanického poškodenia č. 2

 

Mechanické poškodenie č. 2 sa nachádza približne v polovici výšky koruny a bolo prekryté priečnym ozdobným pásom, ktorý je  súčasťou koruny (viď. obr. č. 8). Po sňatí tohto pásu sa pod ním nachádzal otvor oválneho tvaru s rozmermi cca 8,50 - 10,95 x 24,39 mm (obr. č. 11). Na obr. č. 10 je vidieť toto mechanické poškodenie z vnútornej strany koruny. Okraje poškodenia sú vyhrnuté mierne zvnútra koruny von, vyhrnutie materiálu je však veľmi plytké, čo možno prikladať jeho spevneniu vonkajším ozdobným pásom. Materiál v mieste poškodenia a v jeho okolí bol značne zaoxidovaný. Poškodenie sa prejavilo aj na ozdobnom páse, tu však už bolo z vonkajšej strany opravené v minulosti. Rovnako aj korešpondujúce poškodenie na okrasnom lupeni koruny pri ozdobnom páse bolo už v čase obhliadky zrekonštruované - zatmelené (obr. č. 9).

U mechanických poškodení č. 1 a č. 2 možno usudzovať vzájomný súvis a teda uviesť predpoklad, že sa jedná o priestrel, pričom mechanické poškodenie č. 1 by bolo miesto vstrelu a poškodenie č. 2 miesto výstrelu.  Na základe charakteru a morfológie u poškodenia č. 2 je možné  predpokladať, že toto bol spôsobené už destabilizovanou pootočenou strelou.   

Vzájomná pozícia vstrelu a výstrelu je dobre viditeľná na obr. č 12, kde je pomocou sondy nasimulovaná dráha letu strely (obr. č. 13). V prípade ustanovenia koruny do pôvodnej polohy na veži by smerovala dráha letu strely zdola nahor, cca pod uhlom 11°. Vzhľadom na skutočnosť, že po prvom preniknutí strely stenou koruny mohla strela čiastočne zmeniť svoj smer,  uhol dopadu nemusí byť totožný s uhlom výstrelu.

Obr. č. 12 - umiestnená sonda       

 

 Obr. č. 13

Mechanické poškodenie č. 3

 

Obr. č. 14      

                                                

 Obr. č. 15

Mechanické poškodenie č. 3 sa nachádza na vonkajšej časti koruny (viď. obr. č. 14). Toto mechanické poškodenie je opravené - precínované a na povrchu pretmelené. Na obr. č. 15 je vidieť to isté mechanické poškodenie z vnútornej strany koruny. Predmetné mechanické poškodenie je kruhového tvaru vnútorného priemeru ø 8,25 - 8,27 mm. Okraje poškodenia sú vyhrnuté smerom dovnútra koruny, po okraji nepravidelne lupeňovito roztrhané. Povrch samotného poškodenia ako aj jeho okolia bol značne zaoxidovaný.

Na základe charakteru a morfológie uvedeného mechanického poškodenia možno usudzovať, že toto bolo spôsobené strelou vystrelenou zo strelnej zbrane. Na základe rozmerov mechanického poškodenia možno predpokladať strelu kalibru  cca 8,2 mm (viď. popis nižšie). Vzhľadom na nám neznáme materiálové vlastnosti steny koruny však nie je možné jednoznačne stanoviť kaliber strely.   

Mechanické poškodenie č. 4 

 

Obr. č. 16        

                                                                      

Obr. č. 17

Mechanické poškodenie č. 4 sa nachádza na hrane jedného z vnútorných pásov výstuže koruny. Poškodenie je polkruhového tvaru  a jeho okolie bolo zaoxidované (obr. č. 16, obr. č. 17).

U mechanických poškodení č. 3 a č. 4 možno usudzovať vzájomný súvis a teda uviesť, že sa jedná o zástrel, pričom mechanické poškodenie č. 3 by bolo miesto vstrelu a poškodenie č. 4 miesto obstrelu. Keďže pri vizuálnej ohliadke koruny nebol zistený relevantný výstrelový otvor, je predpoklad, že strela zostala v korpuse koruny. Podľa výpovedí prítomných reštaurátorov však táto strela pri otváraní koruny nájdená nebola.    

Vzájomná pozícia vstrelu a obstrelu je dobre viditeľná na obr. č.  17, kde je pomocou sondy nasimulovaná dráha letu strelu. V prípade ustanovenia koruny do pôvodnej polohy na vežy  by smerovala dráha letu strely zdola nahor, cca pod uhlom 8°. Vzhľadom na skutočnosť, že po prvom preniknutí strely stenou koruny mohla strela čiastočne zmeniť svoj smer uhol dopadu nemusí byť totožný s uhlom výstrelu.

 

Obr. č. 17 - umiestnená sonda        

   

Obr. č. 18

 

Mechanické poškodenie č. 5

Obr. č. 19        

 

Obr. č. 20

Mechanické poškodenie č. 5 sa nachádza na okraji oceľového lemu kraja koruny (viď. obr. č. 19, č. 20). Toto mechanické poškodenie je z vonkajšej strany koruny opravené - povrch je pretmelený. Na obr. č. 21, obr. č. 22 je vidieť to isté mechanické poškodenie z vnútornej strany časti koruny. Vnútorná oceľová výstuha je poškodená a tvarovo mierne zdeformovaná, na jej povrchu je vtlačok oválneho tvaru . Povrch samotného poškodenia ako aj jeho okolia bol značne zaoxidovaný.

 

Obr. č. 21

                                                                           

Obr. č. 22

Na základe charakteru a morfológie uvedeného mechanického poškodenia možno usudzovať, že toto bolo spôsobené strelou vystrelenou zo strelnej zbrane.  Na základe rozmerov mechanického poškodenia možno predpokladať strelu kal. 8,2 mm (viď. popis nižšie).  Vzhľadom na nám neznáme materiálové vlastnosti steny koruny však nie je možné jednoznačne stanoviť kaliber strely.  V uvedených prípadoch sa v praxi pre jednoznačné stanovenie vykonávajú tzv. pokusné nástrely do rovnakého alebo veľmi obdobného materiálu.

U mechanického poškodenia č. 5 možno usudzovať, že sa jedná o zástrel. Podľa výpovedí prítomných reštaurátorov však strela pri otváraní koruny nájdená nebola, aj keď podozrenie tu vyvstalo - jeden z reštaurátorov našiel predmet valcového tvaru, ktorý dodatočne pri obhliadke podľa opisu identifikoval ako strelu. Tejto skutočnosti však neprikladal váhu a tento predmet zahodil.   

Vyššie uvedený priestrel a jeden zo zástrelov do koruny možno využiť na hypotetický výpočet polohy strelca.  Tu však treba uviesť, že využitie takto nasimulovanej dráhy letu striel je iba informatívnym podkladom pre výpočet pravdepodobného miesta strelca. Koruna bola podľa dostupných informácií osadená vo výške cca 84 m (približne odhadovaná výška vstrelov od zeme). Pri zmeranom uhle námeru cca 11° by bol strelec vzdialený cca 440 m od veže, pri cca 8°  je vzdialenosť cca 603 m.  Celý uvedený výpočet je teoretický a platí iba v úrovni roviny spodku veže (obr. č. 23). Nezohľadňuje neznáme výškové pomery reliéfu terénu a zástavbu v čase skutku ako aj ostatné fyzikálne veličiny vplývajúce na trajektóriu strely. Nie je vylúčená ani skutočnosť, že ide o zásah strely na vrchole balistickej krivky (aj keď táto teória je menej pravdepodobná vzhľadom na blízke zoskupenie troch vstrelových otvorov). Rovnako nie je možné vylúčiť skutočnosť, že do veže mohlo byť  strieľané napr. z budovy, resp. z vyvýšeného miesta. 

Rekonštruovať dráhu strely, prípadne odhadnúť vzdialenosť streľby teda možno iba hypoteticky, vzhľadom na nejednoznačne stanoviteľný mechanizmus priestrelu. Rovnako nebola v čase nášho skúmania jednoznačne stanovená pôvodná poloha koruny na veži a pri výpočte dráhy strely sa vychádzalo iba s ústnych vyjadrený pracovníkov snímajúcich korunu z veže, z ktorých vyplynulo, že  orientácia priestrelu a zástrelu smerovala cca. na sever. Uvedené údaje boli zakreslené do súčasnej mapky[2] Bratislavy - viď obr. č. 24. Vzhľadom na vyššie uvedené nie je možné presne stanoviť   vzdialenosť a miesto streľby.

 

Obr. č. 23

 

Obr. č. 24

ZÁVER: 

na základe vykonaného skúmania možno usudzovať, že predmetná koruna bola počas svojej doby osadenia na veži poškodená streľbou. V korune sa nachádzal  jeden priestrel  a dva zástrely.  Kaliber strely možno iba odhadovať a to v rozmedzí  7,62 - 8,2 mm, čomu zodpovedá širšia škála možných potencionálnych zbraní a teda kalibrov nábojov. Do úvahy prichádzajú viac menej puškové kalibre. Vzhľadom na dlhú neprerušenú dobu osadenia koruny na veži (od roku 1905 do súčasnosti) mohlo byť potencionálnych strelcov viacero. Podľa nám daných informácií po zoradení z hľadiska časovej osi sú najpravdepodobnejšie tieto udalosti :

1) Prvými potencionálnymi strelcami mohli byť československí legionári v 20. rokoch minulého storočia, pre ktorých mala predstavovať koruna na dóme Sv. Martina symbol habsburskej rakúsko-uhorskej monarchie. Z nenávisti voči nej sa mala stať terčom ich streľby. Československí legionári mohli byť vyzbrojený rakúsko-uhorskými vojenskými opakovacími puškami zn. Steyr-Mannlicher Mod. 1895, kal. 8x50 R Mannlicher, ruskými opakovacími puškami zn. Mosin-Nagant Mod. 1891 kal. 7,62x54 R, ako aj nemeckými puškami zn. Mauser Mod. 1888 a 1898 kal. 8x57 J a 8x57 JS.

2) Obdobie 2. svetovej vojny a to konkrétne obdobie oslobodenia Bratislavy (apríl 1945). V danom období by do úvahy pripadali nemecké kalibre a to 8x57 JS, 7,92x33 Kurz, na ruskej strane by to bol kaliber 7,62x54 R. Paleta konkrétnych typov zbraní na oboch stranách by bola taktiež širšia.

3) Udalosti roka 1968 spojené s inváziou armád Varšavskej zmluvy do bývalého Československa. Podľa nám daných informácií sa veža mala stať terčom streľby pre podozrenie z umiestnenia ilegálnej vysielačky. Druhá verzia je, že invázne vojská sa domnievali, že na veži má svoju streleckú pozíciu odstreľovač. Z daného obdobia by do úvahy pripadali dva kalibre a to 7,62x39 mm do útočnej pušky zn. AK-47, alebo kal. 7,62x54 R, ktorý bol v tomto období používaný predovšetkým ako guľometný náboj.        

4) Nie je možné vylúčiť ani individuálny počin jednotlivca, pre ktorého sa koruna mohla stať potencionálne zaujímavým terčom.

Vzhľadom na nemožnosť jednoznačného stanovenia kalibru strely z vyššie popísaných mechanických poškodení, ako aj skutočnosti, že v korune nebola pri rekonštrukčných prácach nájdená žiadna strela, ktorá by jednoznačne dokazovala konkrétny kaliber nemožno jednoznačne potvrdiť ani vylúčiť jedno z daných období. V tomto smere sa otvára pole pôsobnosti pre bádanie historikov.

• rekonštruovať dráhu striel, prípadne odhadnúť vzdialenosť a miesto streľby možno iba hypoteticky vzhľadom na nejednoznačne udanú polohu koruny na veži. Vzhľadom na miestne topografické pomery sa však ako najviac pravdepodobná (ak nie dokonca jediná možná) javí úvaha o streľbe na korunu z relatívne blízkeho, náprotivného hradného kopca. Pri topografických pomeroch okolia katedrály (hustá relatívne nižšia zástavba oproti vysokej veži) a vzhľadom na zistené uhly námeru streľby, ktoré sú relatívne malé, by tieto zodpovedali streľbe z vyvýšeného miesta. Pri vizuálnej obhliadke a tipovaní možného stanovišťa strelca by do úvahy pripadali miesta súčasných východných plôch (terás) Bratislavského hradu (viď obr. č. 24, obr. č. 25, obr. č. 26).  Orientácia koruny na veži by však v tomto prípade bola iná ako nám bola zadaná reštaurátormi (potočená o cca. 90 ° na západ voči nám udanej polohe).

        Obr. č. 25

 

        Obr. č. 26

text a foto: Ing. Igor Szegényi
text je chránený autorským zákonom

[1] abuba.sk

[2] maps.google.sk/

POZNÁMKA: onedlho vám prinesieme 2. časť tohoto článku - vyriešenie.