Strelné poranenia nábojom kalibru 9 mm Luger CCI Shotshel

Mnoho ľudí, ktorí nosia krátku palnú zbraň v stave okamžitého použitia, má v zbrani ako prvý vložený tzv. neletálny (nesmrtiaci) náboj. Za ním sa už väčšinou v zásobovacom ústrojenstve, či už v zásobníku, alebo v nábojovom valci  revolvera, nachádza „ostré“ strelivo. Jedným z dôvodov, prečo sa tak deje, sú situácie, kedy má byť prvý výstrel varovný, ktorým chceme upozorniť protivníka, že sme pripravený zbraň použiť.

No nie vždy je možné varovný výstrel realizovať. Ide o situácie v uzavretých miestnostiach, v lietadle, v obytných zónach, atď. Samozrejme, že v špecifických situáciách je možné, ba nevyhnutné od varovného výstrelu upustiť, avšak niekedy varovným výstrelom stačí protivníka postrašiť a upustí od svojho konania. Avšak pri použití „ostrých“ nábojov v týchto situáciách by bolo použitie varovného výstrelu vysoko rizikové a mohlo by spôsobiť poranenie alebo smrť nezúčastnených osôb.
Jedným z non lethal ammunition je náboj kalibru 9 mm Luger CCI Shotshell. Ide o pištoľové strelivo, ktoré je považované za nesmrtiace strelivo. Nábojnica z hliníkovej zliatiny je laborovaná hromadnou strelou. Sférické olovené broky priemeru 2 mm sú uložené v puzdre (v kontajneri) z tvrdého plastu. Podľa výrobcu bol náboj vyvinutý na ochranu pred hadmi a túlavými psami. Predmetné strelivo je však možné použiť aj k sebaobrane v uzavretom priestore, k vystreleniu varovného výstrelu, zastaveniu unikajúcich osôb, atď.

 

 

Pištoľový náboj kalibru 9 mm Luger CCI Shotshell laborovaný hromadnou strelou (foto: Jabrocký, 2013).

Na Slovensku už boli zaznamenané poranenie predmetným strelivom. Dokonca došlo aj k ťažkému poraneniu, pri ktorom niekoľko brokov z  hromadnej strely uviazlo v blízkosti životne dôležitých orgánov a bol vážne ohrozený život človeka. Na základe experimentu, som zisťoval účinnosť predmetného náboja.

V experimente bola použitá krátka ručná palná zbraň, samonabíjacia pištoľ československej výroby, továrenskej značky ČZ model 75 Compact, kalibru 9 mm Luger. Použité boli náboje, kalibru 9 mm Luger, americkej výroby, ktoré boli laborované hromadnými strelami (náboje kalibru 9 mm Luger CCI Shotshell). Za náhradný balistický materiál boli zvolené bravčové boky o hrúbke 4 – 5 cm, ktoré simulovali brušnú stenu človeka. Do náhradného balistického materiálu bolo strieľané z nástrelných vzdialeností: 0 cm (zbraň priložená k bravčovému boku), 50 a 100 cm. Celkovo bolo v predmetnom experimente vykonaných 30 pokusných výstrelov (v každej nástrelnej vzdialenosti 10 výstrelov).

Na základe výsledkov experimentu sme dospeli k nasledovným záverom. Hromadná strela, ktorá pozostáva z olovených sférických brokov, ktoré sú uložené v puzdre (v kontajneri) z tvrdého plastu, pri zásahu náhradného balistického materiálu z bezprostrednej vzdialenosti sa správala ako jednotná strela a perforovala tkanivo, pričom vytvorila úplný strelný kanál (vstrel, strelný kanál, výstrel) a teda došlo k priestrelu. Strelný kanál sa v smere streľby lievikovito rozširoval. Vstrel tvoril jeden centrálny nepravidelný otvor a mal tvar nesúmerného kruhu (na štatistické vyhodnotenie, sme za smerodajný údaj považovali najväčší priemer vstrelového otvoru). Na povrchu kože sa nachádzali lem  znečistenia, zóna zmliaždenia a kompletný obraz nedokonale zhorených prachových zŕn výmetnej náplne (lem zadymenia). V zasiahnutom tkanive sa nachádzali aj úlomky plastového kontajnera, v ktorom bola hromadná strela pred vystrelením uložená. V miestach zásahu, boli na koži a na kostrovom svalstve zistené straty tkaniva (tzv. mínus efekt) a úrazové mechanické deštrukcie tkaniva, podobne ako pri letálnom strelive.

    

Zásah tkaniva z bezprostrednej vzdialenosti nábojom s hromadnou strelou kalibru 9 mm Luger, vystrelenej z pištole ČZ model 75 Compact – vstrelový otvor (foto: Jabrocký, 2013).

Strelné kanály sa rozširovali, pričom výstrely mali tvar nesúmerného kruhu o veľkostiach 43,2 mm až 62,5 mm

 

Zásah tkaniva z bezprostrednej vzdialenosti nábojom s hromadnou strelou kalibru 9 mm Luger, vystrelenej z pištole ČZ model 75 Compact – časť strelného kanála a výtrelový otvor (foto: Jabrocký, 2013).

Pri  nástrelných vzdialenostiach 50 cm a 100 cm došlo k vymiznutiu jedeného centrálneho otvoru a náhradný balistický materiál bol zasiahnutý mnohými satelitnými vstrelmi. Pri nástrelnej vzdialenosti 50 cm došlo k zásahu tkaniva jednotlivými brokmi na ploche o priemere 74 až 92 mm, pri nástrelnej vzdialenosti 100 cm na ploche o priemere 190 až 222 mm. Jednotlivé broky vytvorili samostatné strelné kanály, pričom broky nachádzajúce sa v centrále zasiahnutej oblasti prenikli do tkaniva hlbšie ako broky nachádzajúce sa na okrajoch zasiahnutej oblasti.

Zásah tkaniva zo vzdialenosti 50 cm nábojom s hromadnou strelou kalibru 9 mm Luger, vystrelenej z pištole ČZ model 75 Compact (foto: Jabrocký, 2013).

Zásah tkaniva zo vzdialenosti 50 cm nábojom s hromadnou strelou kalibru 9 mm Luger, vystrelenej z pištole ČZ model 75 Compact - výstrel (foto: Jabrocký, 2013)

Skúmaním bolo zistené, že so zvyšujúcou sa nástrelnou vzdialenosťou sa znižoval počet brokov, ktoré prenikli celým tkanivom.

Z dôvodu, že pri skúšobnej streľbe z pištole ČZ model 75 Compact, za použitia nábojov kalibru 9 mm Luger, laborovaných hromadnou strelou, absentoval pri nástrelných vzdialenostiach 50 a 100 cm centrálny vstrelový otvor, boli v predmetnom experimente štatisticky vyhodnotené vstrelové otvory len pri bezprostrednej nástrelnej vzdialenosti (vzdialenosť ústia zbrane od bravčového boku – nástrelná vzdialenosť 0 cm).

 

Tabuľka: Štatistické vyhodnotenie priemeru vstrelových otvorov zo skúšobnej streľby, z bezprostrednej nástrelnej vzdialeností, z pištole ČZ model 75 Compact, kalibru 9 mm Luger, pri použití streliva laborovaného hromadnou strelou.

nástrelná vzdialenosť [cm]

počet pokusných výstrelov

 priemer vstrelového otvoru [mm]

 

 

x ± SD

0

10

8,88±0,302030168

x – aritmetický priemer, SD- smerodajná odchýlka

                                                            

Ranivosť náboja kalibru 9 mm Luger CCI Shotshell z bezprostrednej vzdialenosti

V prípade zásahu životne dôležitých orgánov človeka môže dôjsť strelou k vážnemu, ba i smrteľnému zraneniu pri medznom energetickom zaťažení strely pri dopade rovnajúcom sa 50 J/cm². Ako som už uviedol, hromadná strela predmetného náboja sa pri zásahu z bezprostrednej vzdialenosti správala ako jednotná. Skúšobnou streľbou bola zmeraná priemerná úsťová rýchlosť strely. Výpočtom bola stanovená úsťová energia strely. Následne bola prepočítaná tzv. medzná rýchlosť a medzná energia strely, ktoré prevyšovali hodnoty odpovedajúce medznému energetickému zaťaženiu strely, kedy môže dôjsť strelou k vážnemu, ba i smrteľnému zraneniu.

Z výsledkov experimentu vyplýva, že pri zásahu životne dôležitých orgánov človeka z bezprostrednej vzdialenosti, môže strela predmetného neletálneho náboja spôsobiť jeho vážne, ba i smrteľné zranenie. Preto je veľmi dôležité vedieť, že aj neletálnym strelivom môžme spôsobiť zasiahnutej osobe smrteľné zranenie. 

RNDr. Peter Jabrocký
text a fotografie sú chránené autorským zákonom