Vplyv psychiky na účinok zásahu

Ranivý účinok strely je závislý od viacerých faktorov. Jedným z nich je aj vplyv psychiky človeka v momente zásahu. Každý jednotlivec a teda každý živý organizmus je jedinečný a reaguje na podnety z okolia rôzne. Taktiež psychický stav človeka (respektíve zvieraťa), je v momente zásahu pre účinok strely veľmi dôležitý.

    
Vplyv psychiky na účinok strely sa dá názorne predstaviť na niekoľkých typických situáciách. Zasiahnuté osoby môžeme rozdeliť do troch typických skupín ( Kneubuehl, 2002):

     1. Zasiahnutou osobou je nezúčastnená osoba, ktorá bola náhodou bez vlastného zavinenia (neúmyselne) zasiahnutá. V týchto prípadoch zohráva veľkú úlohu moment prekvapenia. Účinok zásahu je v tomto prípade veľmi veľký. Ako príklad môžem uviesť nič netušiaceho človeka, ktorého pri prechádzke parkom zasiahne „zablúdená“ strela. Nemusí ísť pritom o zásah životne dôležitých orgánov. Človek však dostane šok a účinok zásahu môže mať fatálne následky.

     2. Do druhej skupiny môžeme zaradiť osoby, ktoré počítajú s tým, že môžu byť streľbou zasiahnuté, ako napríklad vojaci počas vojenského konfliktu, alebo policajti, ktorí sa zúčastňujú služobného zákroku proti ozbrojenému páchateľov (napríklad zásah policajtov voči ozbrojených páchateľom pri lúpežných prepadoch bánk alebo benzínových čerpadiel). V prípade, že strela zasiahne osobu, ktorá je psychicky uzrozumená (či už vedome alebo podvedome si uvedomuje, že môže byť zasiahnutá palnou zbraňou) aj s touto alternatívou vývoja ozbrojeného stretnutia, je psychický účinok strely na tieto osoby vo väčšine prípadov výrazne menší, ako pri prvej skupine.

     3. Táto skupina zahrňuje osoby, ktorých vnímanie je obmedzené silným vzrušením, vyplavením adrenalínu do krvi, fanatizmom, alebo sústredením sa na bojové stretnutie (tzv. osoby s „klapkami na očiach“). V súčasnosti môžu nastať aj situácie, pri ktorých sa policajti pri ozbrojenom stretnutí dostanú do konfliktu s páchateľom, ktorý je pod vplyvom drog, alkoholu, alebo halucinogénnych látok, ktoré môžu ich vnímanie bolesti znížiť na minimum. U osôb z tretej skupiny skúsenosti ukazujú, že často zasiahnutie orgánov, ktoré nie sú životne dôležité, títo ľudia zo začiatku ani necítia a až neskôr po odznení vzrušenia, alebo zníženia množstva omamných látok v krvnom obehu, respektíve podľa vytekajúcej krvi z rany zistia, že boli zranení strelou. Ani smrteľné zranenie (napr. strelné poranenie tepny, alebo srdca) nemusí vyústiť k okamžitému prerušeniu činnosti, s výnimkou bezprostredného postihnutia životne dôležitých centier.

     Nielen u človeka, ale aj u zvieraťa, zohráva psychický stav v momente zásahu, rozhodujúcu úlohu (s vylúčením ostatných nemenej dôležitých faktorov ranivého účinku). Inak sa po zásahu správa zviera, ktoré sa voľne pasie (netuší nebezpečenstvo) a zasiahne ho strela z lovcovej zbrane. A inakšia bude bude reakcia na zásah strelou pri rozzúrenom strážnom psovi.

     Ako bolo na úvod spomenuté, ranivý účinok strely je závislý od viacerých faktorov. Jedným z nich a veľmi dôležitým je aj vplyv psychiky človeka v momente zásahu, ktorý často rozhoduje o tom, ako zasiahnutá osoba na strelné zranenie zareaguje.

Literatúra:

JABROCKÝ, P.: Výskum zmien v žívočíšnych tkanivách spôsobených palnými zbraňami. FPV UKF Nitra, 2010, 70 s.

JURÁSEK, M.: Ranové účinky strely na ľudský organizmus, APZ Bratislava, 2004.

KNEUBUEHL, B.P.: Střelecký magazín. č. 11/2002, 45 s. ISSN 1211-4014

 

RNDr. Peter Jabrocký, Mgr. Marek Jurásek
text je chránený autorským zákonom