Spôsoby poranenia organizmu strelami z palných zbraní.

Na základe viacerých dotazov a otázok, sa pokúsim našim čitateľom bližšie predstaviť a vysvetliť niektoré pojmy a zákonitosti tzv. ranivej balistiky, ktorá je úzko prepojená s kriminalistickou balistikou. !vzhľadom na reálne fotografie je povolené čítať tento článok len osobám starším ako 18 rokov!

 

 V tomto príspevku sa venujem spôsobom poranenia organizmu palnými zbraňami.

      Strelné poranenia sú spôsobené špecifickým účinkom strelnej zbrane. Priebojná schopnosť strely (projektilu)  je daná schopnosťou prenikať tkanivom. Poranenia strelami rovnakého druhu vystrelenými z jednej zbrane za rovnakých podmienok nemusí a spravidla nenesie rovnaké identifikačné znaky na zasiahnutých objektoch. Pri rozlišovaní kontaktu strely s organizmom sú určujúce štyri základné spôsoby (Dočkal, 2003):

NASTRELENIE

     Niekedy je označované tiež ako „nástrel“. Nastrelenie je strelné poranenie strelou s pomerne malou energiou – v praxi sa najčastejšie jedná o strelu odrazenú. Pri tomto druhu poranenia strela nepreniká do organizmu, ale skĺzne po jeho povrchu. Výsledkom potom býva iba povrchové zranenie s podliatinou v okolí. Pri väčšej energii strely môže vzniknúť tzv. kontúzia (navonok nekrvácajúce zranenie postihujúce vnútorné orgány, nervy, svaly a pod. známe aj ako pomliaždenina alebo zmliaždenina) orgánu, alebo až fraktúra kostí uložených pod tkanivom (Jurásek, 2004).

OSTREL

     Postrel, keď strela zasiahne organizmus len čiastočne. Projektil skĺzne po povrchu a zanecháva na koži rôzne hlboký oder - strela zasiahne telo tangenciálne a vyryje na jeho povrchu ryhu.

PRIESTREL

     Je strelné poranenie, pri ktorom projektil na začiatku kanála do tela vniká a na jeho konci ho opúšťa. Vlastný priestrel môžeme rozdeliť na tri fázy (Tesař, 1976):

-          vstrel

-          strelný kanál

-          výstrel

    Podľa Dogošiho (2004) sa miesto vstupu strely do zasiahnutého objektu nazýva vstrel, miesto výstupu výstrel. Vstrel a výstrel sú spojené strelným kanálom.  

Vstrel (miesto strelného poranenia, kde strela vniká do tela).

 

Obr. 9 Cípatý charakter vstrelu – zbraň naložená ústim hlavne priamo na hlavu (Gavaľa a kol., 2006)

 

Obr. 10 Cípatý charakter vstrelu – zbraň naložená ústim hlavne priamo na hlavu – detailný záber (Gavaľa a kol., 2006)

     Tvar vstrelu závisí od uhla dopadu strely. Pri kolmom dopade (90 stupňov) je okrúhly, pri dopade menšom než je 70 stupňov je oválny. Pri prieniku strely kožou vznikne dočasné pulzné rozšírenie priemeru otvoru vstrelu, čo je priamo úmerné rýchlosti letu strely. Vplyvom elasticity kože býva výsledný priemer vstrelu na koži približne o 0,5 mm menší, než je kaliber použitej strely. Otvor vstrelu lemuje zóna (lem) znečistenia, v ktorej sa nachádzajú zvyšky zhoreného konzervačného oleja z hlavne a mikročastice kovu (tzv. metalizácia). Zóna znečistenia nebýva voľným okom pozorovateľná, ale po histochemickom dôkaze kovov dokazuje, že ide o vstrel. Otvor vstrelu ďalej obkružuje zóna (lem) zmliaždenia, zodretia, zaschnutia tkaniva v šírke 1 - 4 mm. Pri kolmo dopadajúcej strele je tento lem kruhový a jeho tvar sa preťahuje do oválu tým viacej, čím strela dopadá šikmejšie. V širšom okolí otvoru vstrelu dochádza ku vzniku podkožného krvného výronu, tento môže presvitať na povrch kože. Kompletné známky vstrelu na povrchu tela nachádzame prakticky iba pri streľbe z bezprostrednej vzdialenosti. Po výstrele zbrane priloženej priamo na povrch tela a hlavne v prípadoch, kedy je ústie hlavne pritlačené na kožu v miestach kde sa pod povrchom nachádza kosť (napr. kosti klenby lebečnej),  nachádzame charakteristický obraz. Pri výstrele dochádza k prudkému vypudeniu strely a splodín horenia výmetovej náplne. Tieto splodiny vnikajú pod kožu v okolí vstrelu, kde vytvárajú odtrhnutím podkožia dutinu. Na povrchu kože nachádzame odtlačok ústia hlavne zbrane, ktorý vzniká prudkým nárazom zdvihnutej odtrhnutej kože proti tomuto ústiu. Veľmi často je tlak plynov v tejto dutine tak vysoký, že dochádza až k cípovitému roztrhnutiu kože v periférii otvoru vstrelu. Pri streľbe z krátkej vzdialenosti nachádzame na povrchu kože kompletný obraz nedokonale zhorených prachových zŕn výmetnej náplne. Zadymenie a znečistenie sadzami sa obvykle prejavuje na vzdialenosť rovnajúcu sa dvojnásobku dĺžky hlavne, u ručných strelných zbraní to činí 20 - 40 cm.

Obr. 11 Priestrel hlavy. Sondou znázornený smer strelného kanála so vstrelom  na zátylku -dole a výstrelom v lícnej časti - hore (Jurásek, 2004)

 

 

Obr. 12 Priestrel hlavy - po trepanácii lebky. Sondou znázornený smer strelného kanála so vstrelom  v pravej spánkovej oblasti (Gavaľa kol., 2006)

Strela svojou prieraznosťou pri prenose kinetickej energie v osi dráhy strelného kanála trieštivým účinkom devastuje tkanivo na drvinu, táto je obvykle vo väčšej šírke, než akou je kaliber strely. Centrifugálne pôsobiacou kinetickou energiou vzniká tzv. dočasný strelný kanál. Pri pitve nachádzame konečný strelný kanál obsahujúci krv a roztrieštené tkanivo, v jeho bezprostrednom okolí vzniká pôsobením kinetickej energie strely tzv. zóna nekrobiózy s porušením steny krvných kapilár a s tvorbou väčšieho množstva extravazátov. Celkom na periférii je tzv. zóna molekulárneho otrasu. Strelný kanál nemusí mať priamy smer, dráha strely môže byť zmenená pri prechode nerovnako tvrdými tkanivami. Podľa Dogošiho (2005) strelný kanál môže byť priamočiary, oblúkovitý alebo ohnutý pod ostrým uhlom. Priamočiary kanál nachádzame pri priamom prelete strely. Oblúkovitý kanál vzniká pri veľmi šikmom dopade strely na pevné tkanivo a skĺznutí po ňom. Strelný kanál ohnutý pod ostrým uhlom nájdeme napríklad pri strelných poraneniach hlavy, kedy projektil preletí mozgom, narazí na kosť a odrazí sa od nej späť do mozgu.  Tzv. sekundárnymi projektilmi sú najčastejšie časti kostí roztrieštených nárazom strely, ktoré môžu zraňovať tkanivá uložené v úplne inom smere, než bola pôvodná dráha strely, či smer strelného kanála.

Výstrel (vzniká v mieste, kde strela telo opustí).

Strela v mieste, kde opúšťa telo, napína kožu a po prekonaní jej elasticity ju napokon roztrhne. Okraje otvoru výstrelu na koži je možné k sebe priložiť. Okrem stratového defektu tkaniva chýbajú i ostatné známky typické pre vstrel – zóna znečistenia, zmliaždenia, zadymenia a dvorec vniknutých prachových zrniek. Otvor výstrelu býva obvykle väčší, než je otvor vstrelu, čo je dobre poznateľné najmä na plochých kostiach (napr. klenba lebečná), kde sa strelný kanál lievikovite rozširuje v smere prenikajúcej strely.

 

Obr. 13   Výstrel na ľavej strane hlavy po priestrele hlavy (Gavaľa a kol., 2006)

 

ZÁSTREL

Zástrel (ide o strelné poranenie, pri ktorom strela v tele zostáva uviaznutá).

Je strelné poranenie, pri ktorom strela preniká do tela a v organizme ostáva. Strela býva nájdená obvykle na konci strelného kanála, často v podkoží, kde možno pozorovať menší podkožný krvný výron. Pokiaľ má strelný kanál nepravidelný priebeh alebo končí v telovej dutine, či v cieve, môže byť strela nájdená na mieste veľmi vzdialenom, niekedy dokonca nepredpokladanom (Gavaľa a kol., 2006). Nájdená strela býva často deformovaná a roztrhnutá (neúplná).

 

 

 

 

 

 

 

Obr. 14 Deformovaná olovená strela uviaznutá v tvrdej blane mozgovej (Gavaľa a kol., 2006)

 

Použitá Literatúra:

DOČKAL, P.: Zbraně a náboje. č. 8/2003, 81 s.ISSN: 1212-5210

DOGOŠI, M.: Soudně-lékařské a kriminalistické aspekty střelných poranění organismu. In: Bezpečnostní teorie a praxe. Zvl. č. - 2. díl (2004), s. 569-579.

DOGOŠI, M.: Střelná poranění organismu. In: Kriminalistika. Roč. 38, č. 1 (2005), s. 41-46.

GAVAĽA, P. a kol.: Digitálny súdnolekársky atlas, Bratislava, 2006.

JABROCKÝ, P.: Výskum zmien v žívočíšnych tkanivách spôsobených palnými zbraňami. FPV UKF Nitra, 2010, 70 s.

JURÁSEK, M.: Ranové účinky strely na ľudský organizmus, APZ Bratislava, 2004.

TESAŘ, J.: Soudní lékařství  2. doplnené a přepracované vydání.  Praha: Ivicenum, 1976,  515 s.

 

RNDr. Peter Jabrocký
text je chránený autorským zákonom