Nepríjemné prekvapenie pri delaborácii streliva

 

   

V živote sa stávajú rôzne nepredvídateľné veci, ale všetko má (alebo by malo mať) svoju príčinu. Človek si potom položí otázku, čo a prečo sa to vlastne stalo. V rámci skúmania streliva je niekedy nutné delaborovať (rozobrať) náboj. Na delaboráciu streliva sa používa kladivo na rozborku nábojov tzv. delaboračné kladivo. Ide o odborný, praxou zaužívaný a relatívne bezpečný spôsob, ako bez výstrelu oddeliť strelu od nábojnice. Slovíčko „relatívne“ som použil zámerne a to z nasledujúceho dôvodu. Vo svojej praxi som už delaboroval stovky nábojov. Nikdy sa nič nestalo, až raz. Išlo o československý puškový náboj so stredovým zápalom kalibru 7,62x54R, ktorý bol laborovaný strelou o hmotnosti 3 g (tzv. redukovaný náboj).

 

Vizuálnou kontrolu náboja bolo zistené, že ide o továrensky vyrobený náboj (neodborná výroba respektíve úprava je vylúčená) z roku 1964. Náboj som delaboroval pomocou certifikovaného delaboračného kladiva. Po treťom až štvrtom údere však došlo k explózii. V ruke mi zostalo torzo kladiva. Z nejakého dôvodu došlo k iniciácii výmetovej náplne a následne náboj v kladive explodoval. Po zistení, že sa mi nič nestalo, som začal hľadať príčinu, prečo náboj explodoval. Pozbieral som komponenty a črepiny delaboračného kladiva a zvyšky náboja. Podarilo sa mi nájsť takmer všetky plastové úlomky kladiva, dve tretiny redukcie, nábojnicu a zápalku. Strelu sa nepodarilo ani po niekoľkohodinovom hľadaní nájsť. Po prehliadke nábojnice som zistil, že telo oceľovej nábojnice bolo pozdĺžne na niekoľkých miestach roztrhnuté a lôžko pre zápalku bolo prázdne (bez zápalky) a nepoškodené. Kalíšok zápalky bol mierne deformovaný a bez zápalkovej zlože. Na vonkajšom povrchu kalíška neboli zistené žiadne stopy po mechanickom náraze na zápalku.     


Pre lepšiu orientáciu uvediem niekoľko údajov o predmetnom náboji. Vojenský náboj kalibru 7,62x54R bol zavedený ruskou armádou pre pušku Mosin Nagant. Neskôr bol okrem vojenských pušiek používaný aj do guľometov. V súčasnosti sa náboje uvedeného kalibru vyrábajú a používajú na vojenské, športové alebo lovecké účely takmer na celom svete. Náboje sú laborované strelami rôznych konštrukcií.     

Predmetný československý náboj so strelou ťažkou 3 g (počiatočná rýchlosť strely pri výstrele je 970 m/s) má hrot označený bielou farbou a používá sa k streľbe na redukované vzdialenosti. Výrobca uvádzal maximální dostrel do 1200 m. Do oceľových, fosfátovaných a lakovaných nábojníc predmetného typu náboja, sa používajú zápalky bez kovadlinky. Funkciu kovadlinky nahrádza výstupok v lôžku pre zápalku. Lôžko zápalky je spojené s priestorom pre výmetovú nápln dvomi zátravkami. K výstrelu predmetného náboja (ide o náboj so stredovým zápalom) má dôjsť po iniciácii zápalky nárazom zápalníka na zápalku (na kalíšok zápalky), ktorá obsahuje zápalkovú zlož citlivú na mechanický impulz a  ktorá slúži k zážihu výmetovej náplne náboja. Pri horení výmetovej náplne vznikajú plyny, ktoré sa rozpínajú a dochádza k uvoľneniu strely z krčka nábojnice a teda k výstrelu. Zápalková zlož je zmes traskaviny s niektorými inými pomocnými látkami, ktorá musí byť dostatočne citlivá na úder zápalníka, ale zároven nesmie byť natoľko citlivá, aby nedošlo k samovoľnému zážihu napríklad pri manipulácii (pri otrasoch) so strelivom.    
Po vyhodnotení viacerých faktov, po uskutočnení rôznych meraní i pokusov a po vylúčení akéhokoľvek možného vonkajšieho mechanického ataku na zápalku, som dospel k nasledovnému záveru.  S najväčšou pravdepodobnosťou musela zápalková zlož z nejakého dôvodu (išlo o náboj vyrobený v roku 1964) zmeniť svoju štruktúru (skryštalizovať) a tým sa zvýšila je citlivosť na mechanický impulz. Taktiež nie je vylúčené, že priemer zápalky (po explózii náboja bol tvar zápalky mierne deformovaný a preto rozmery už nemožno považovať za signifikantné) bol o niečo menší ako mal byť a pri každom údere delaboračného kladiva sa posunula bližšie smerom k výstupku (kovadlinke) na nábojnici, čím došlo k jej iniciácii a následne k explózii náboja.  Na záver Vás chcem upozorniť na zvýšenú opatrnosť pri delaborácii hlavne staršieho streliva, pretože aj takéto prípady sa stávajú a nie vždy sa to musí skončiť bez úrazu.
 

      
POSTUP DELABORÁCIE NÁBOJOV POMOCOU DELABORAČNÉHO KLADIVA:
NA NÁBOJNICU NÁBOJA, KTORÝ CHCEME ROZOBRAŤ, SA NASUNIE REDUKCIA (NIEKTORÍ VÝROBCOVIA  POUŽÍVAJÚ NÁZVY AKO ADAPTÉR, ČEĽUSTE, ...), S KTOROU SA VLOŽÍ NÁBOJ DO HLAVY KLADIVA. NÁSLEDNE SA ZASKRUTKUJE MATICA, ČÍM SA NÁBOJ ZAFIXUJE. ÚDERMI KLADIVA O PEVNÚ PODLOŽKU, SA Z NÁBOJNICE UVOĽNÍ STRELA, KTORÁ SPOLU S VÝMETOVOU NÁPLNOU ZOSTÁVA V HLAVE DELABORAČNÉHO KLADIVA. PO ODSKRUTKOVANÍ MATICE JE NÁBOJ DELABOROVANÝ NA STRELU, VÝMETOVÚ NÁPLN A NÁBOJNICU SO ZÁPALKOU.

 

RNDr. Peter Jabrocký, Ing. Mário Adamík